NEXT /POZASTAVENÉ/

~ Šiesta kapitola ~

Z pohľadu upratovačky:

,,Trojka, do piva starého ako sa najjednoduhšie dostať do kancelárie niekoho s trojkou?" Začnem si pohmkávať piatu Beethovenovu symfóniu, dokonale sa pri nej sústredí. ,,Mám to!" skríknem, až sa Juliet obleje vodou.
,,Vstaň, je to len voda, tá ti vyschne. Musíme sa dostať do sektoru B6, tam ma karta pustí. Jeden papaláš, myslím že sa volá Brick, má mizernú pamäť. Niekoľkokrát stratil svoju kartu na chodbe, kde má kanceláriu. Raz som mu ju poctivo vrátila, ale ja nie som jeho psisko aby som mu aportovala stratené veci, keď mi za to ani nevie poďakovať. Odložila som tú kartu do kvetináča s tým, že raz sa snáď zíde. Poď,..." zrazu započujem nejaké zvuky. ,,Počkaj," zatlačím Juliu späť do stoličky a vytrhnem jej z ruky sklenený pohár. Priložím ho na presné miesto na dvere, z ktorého sa zvuk ozýva najlepšie. Keď pracujete ako upratovačka, takéto praktické znalosti sa vám zídu. Áno...opäť som to začula. Škrabanie po rovnom povrchu, myslím, že by to mohla byť buková podlaha v sektore A8, pri Andersonovej kancelárii. Čo to môže spôsobovať? Počítam, že pravdepodobne nejaké káble. Pomaly, trhane sa to približuje ku skladu. Musíme si pohnúť! Takouto rychlosťou bude pri dverách za... 49 sekúnd! ,,Julia, makaj! Musíme si pohnúť!" V jednej zo skriniek nájdem deku - technikovi býva často zima z klimatizácie - urobím z nej provizórny vak a rýchlo doň nahádžem niekoľko potrebných vecí. ,,Čo sa to deje?" obzerá sa Julia zmätene okolo seba. ,,Hore sa, rýchlo! Ten tvoj robot tu bude každu chvíľu!" Utekám do zadnej časti miestnosti, kde sa snažím odsunúť regál. To niečo už svojimi kábľovými rukami škriabe na dvere, je len otázkou času, kedy sa dostane dnu. Julia, konečne si uvedomujúc nebezpečenstvo, uteká ku mne a hoci netuší môj zámer, pomáha mi s ťažkým regálom. Sú za ním ukryté tajné dvere. Raz som ich objavila, keď sa mi tam zakotúľala náušnica. Snažím sa z vlasov vytiahnuť sponku. Otáčam sa. Dvere už držia len na vlásku. Trasú sa mi ruky. Julia si siahne do vlasov a podá mi malú čiernu sponku. Vďačne na ňu pozriem a strčím ju do zámku. Vtom sa rozletia dvere. Je tu.

Kapitola: Owl