5. Kapitola

18 4 4
                                    

Moja úvaha netrvala dlho. Vedela som, že Danka ma nenechá pridať Ester do partie. A mňa tiež ísť nenechá, pretože nové kamošky si nenájde. Ale aj tak som to skúsila. Cez prestávku som opäť šla k Ester. ,,Ako sa máš ?,, - nesmelo a zahambene som sa spýtala. ,, Dobre a ty ?,, Náš rozhovor vyzeral ako keby sa medzi sebou rozprávali dvaja nesmelí škôlkari. Po vyučovaní som Ester navrhla, či by nebola rada, keby sa s nami nenaobedovala. Ester na vozíku, som dotlačila až ku jedálni. Danka šla celý čas s nami. Pozerala sa na mňa ako keby som jej práve brutálne zavraždila jej zlatú rybku. ,,Odkiaľ pochádzaš, Ester ?,, - spýtala sa Danka. ,, S rodinou, sme sa prisťahovali z Popradu. ,, - vysvetľovala Ester. Ich rozhovor, mi pripadal ako poďla scenára. Vôbec nerozmýšlali nad tým, o čom hovoria. Len slová sa sypali a sypali. Po obede som sa ponúkla, že Ester odprevadím domov, ale odmietla. Jej argument bol, že po ňu príde auto. Najčudnejšie na tom bolo, že keď sme sa rozprávali prezdradila mi, že jej ocko je v Afganistane, a mamka pracuje ťažko a nemá čas voziť Ester zo a do školy. Má síce brata, ale ten  je mladší, má 8. Žeby mi Ester klamala ? Nemyslím si. Nechala som to tak. Veď každý má právo mať svoje malé tajomstvo.

Ahojte ľudkovia!
Chcem sa straaašne poďakovať, za všetky prečítania, hlasy, ale aj krásne komenty v ktorých, ste ma podporovali, aby som príbeh aj vytlačila. Veľmi si to vážim a dúfam, že sa Vám budu páčiť aj ďalšie kapitoly. Dúfam, že sa Vám zatiaľ kniha nezdá nudná. Viem, že na začiatku som sľubovala tajomstvá a napätie... Ale nebudem predbiehať ! Nebojte sa, príbeh sa ešte otočí...
@emara__

OklamanáOù les histoires vivent. Découvrez maintenant