Denník môjho ja-Rok v Amerike

Go for it

Ešte dosť dlho som sa nevedela spamätať z toho,koho som v tej kaviarni stretla.Dade som to vyrapotala hneď po príchode k nej a po pridaní tej fotky na instagram ,sa na mňa spustila vlna otázok od mojich slovenských kamarátov.Shana mi to dokonca okomentovala,že je urazená,že radšej trávim čas v kaviarni s nejakými chlapmi,ako s nimi,keď má Maxim voľný dom.Veľmi som sa musela smiať,lebo Soňa sa k nej pridala,že je tiež urazená,lebo tam nemohla byť somnou a tiež za to,že som jej hneď nezavolala a samozrejme,kto iný musí mať posledné slovo ak nie Tomáš,ktorý je ževraj tiež urazený,že neprišiel do Bostonu o deň skôr,aj keď vlastne nevie,kto tí chlapy sú.No a tak si tu teraz sedím u Dadky na balkóne,dopíjam rannú kávu,smejem sa na tých komentároch a čakám pokým nezazvoní Tomáš,aby sme mohli vyraziť na celodenný trip po Bostone.Keď som sa Dadky pýtala,či jej nebude vadiť prítomnosť Tomáša na túto noc,ešte sa potešila,lebo chúďatko,aj tak musela ísť do roboty,čo jej bolo hrozne ľúto.Život doktorky.Ale sľúbila,že ďalší deň nás obidvoch zoberie na jedno miesto,že nech sa Tomáš neopováži odísť.Tak teda dúfam,že má Tomáš zbalené na dve noci.Moje pyžamo by mu moc asi nepristalo.No,a na to,že si Daniel pýtal na mňa kontakt,sa mi neozval.Sú to len dva dni,ale v kútiku duše som dúfala,že mi napíše smsku hneď po mojom odchode.
"ĆĆĆĆĆŔŔŔNNN"
No,už je tu asi Tomáš.Idem mu otvoriť.
"Fííha,pekný bytík.A ten výhľad! No Maťa,mne by sa veru naspäť do Chicaga ísť nechcelo.Ale som veľmi rád,že ťa konečne opäť vidím."
Tak silno ma stisol,že mi skoro popukali všetky kosti,ale objatie som mu opätovala.Neskutočne chýbal aj mne.
"Je tu krásne,ale Chicago je krajšie.Keby chcem,na výmenný si vyberem Boston a nemusím sa starať ani o bývanie,ale Chicago má niečo do seba.Proste mala som pocit,že si mám vybrať práve to.
"No ber to tak,že keby neletíš do Chicaga,nepoznali by sme sa a ja by som nečítal tvoj denník."
"Hahaha Tomáš.Máš pravdu,ale ten denník si mi fakt čítať nemusel.Poďme už do toho mesta."
20:47
Konečne u Dady.Tak strašne ma nohy neboleli už dobre dávno.Boston som predtým vôbec nepoznala a aj keď sa Tomáš tváril,že celkom vie kade máme ísť,vždy sme si cestu predĺžili minimálne o dva bloky.Výlet to bol fakt naozaj super,prešli sme hádam všetko.Teraz už len sedíme na balkóne a večeriame.Alebo teda,prežierame lebo naša večera pozostáva z kuracích mcnugets,Mcchickenu,hranoliek,dvoch Mc frappé a coly.
"Maťa,aj pred tú kolu musíš dať predložku Mc,veď predsa je to McCola!"smial sa Tomáš a zas mi čítal denník.
"Neviem,či sa mám smiať alebo plakať Tomáš,zas mi čítaš denník!"
"No táák,veď aj tak viem o tebe všetko."
Všetko úplne nie.Pomyslela som si,ale neodpovedala som mu...
Pozeral sa na mňa takým skúmavým pohľadom,že som mala pocit,že si prečítal aj poslednú vetu a snaží sa zistiť čo to je,tak som denník radšej odložila.Ale nakoniec spravil úplne niečo iné.Strčil mi hranolku do nosa.DO NOSA! Keby aspoň do úst!
"Ježky Tomáš,presne toto mi minule spravil Maxim s tyčinkou.Vy chlapi nie ste fakt normálni!"
"Aha,na Maxima si určite takto nehučala mladá dáma."
" Nezačínaj aj ty zase,lebo si budem myslieť,že sa začínaš meniť na Shanu.No,aj sa mi zdá,že ti nejak šikmejú oči.." Pozrela som sa na neho akože skúmavím pohľadom.Ale začali sme sa pekne smiať.Keď sme sa ale dosmiali,nesnažil sa prestať s touto témou.
"Nechápem,prečo sa tomu tak brániš.Aspoň mi to vysvetli a už ti dám s tým navždy pokoj.Či nebodaj čakáš na nejakého iného princa?Ak som to ja Maťa,tak prepáč ale..."
"No jásne určite ty,ty egoista! Nevidíš,ako moja duša priahne po tebe? Ó milý Tomáš,vezmi si ma ,vezmi!" Zahrala som to trocha na Shakespeara,nech je sranda.Veru aj bola.Ale potom som pokračovala už vážne,odhodlaná mu to povedať.
"Dobre,teraz naozaj...Vieš,mne sa Maxim páči,to nepopieram,ale ide tu o to..Ja neviem,či aj ja jemu sa páčim.A druhá vec je,že moc to s chlapcami neviem.Ešte som nikdy žiadneho nemala.
Tomáš nevedel,či sa mi má vysmiať,alebo to zobrať vážne,ale nakoniec si našiel zlatú strednú cestu.
"Dobrý deň,moje meno je Tomáš a som od dnes váš poradca na vzťahy.Ak niečo budete potrebovať kľudne sa na mňa obráťte.Som vám vždy k dispozícii."
"Zabudol som dodať,že by ste sa s Maxim mali okamžite porozprávať."
"Niee,nebudem mu teraz volať ani písať,určite už všetci u neho doma žúrujú.Nechcem ho teraz otravovať s týmito vecami."
"Pozri sa Maťa.Ja viem,že toto sa cez telefón nerieši,ale tomu chlapcovi sa bude určite lepšie žúrovať,ak bude vedieť,že aj ty máš o neho záujem.Len toľko."
V tom mi crnkla správa.Ja aj Tomáš,sme okamžite spozorneli s akože vážnymi tvárami,či nás Maxim niekde odpočúva,keď mi hneď napísal.
"Slovensko je malá krajina v strednej Európe.Vašou pýchou sú dlhé Tatry."
Mýlili sme sa. Maxim to nebol.