Tretí deň
Dnes ma pred obedom pustili na hotel. Pozrela som si fotky ktoré boli v správach. Na jednej fotke som spoznala toho chlapca. Doplo mi že mi zachránil život.
Áno. Mala by si mu poďakovať.
Ja vieeem. Ale kde ho nájdem? Bulhársko je veľké... no nič. Dievčatá dnes chcú ísť zas k moru. Asi ma pochopia ak pôjdeme do vody iba po členky. Ale išla som s nimi.Zbadala som toho chlapca čo mi zachránil život.
-,,Ahoj! Včera si mi zachránil život. Len som sa ti chcela poďakovať." Povedala som keď som k nemu prišla.
-,,To je v poriadku. Každý by to spravil."
-,,Asi nie každý keď si ku mne plával ako jediný... inak ja sa volám Rebecca Štribik a ja viem že mám super meno a ty sa ako voláš?"
-,,Marcus Gunnarsen"
-,,Nie si ty ten spevák? Z Nórska?"
-,,Nooo som."
-,,Hneď si mi bol povedomý. Máte celkom fajn hudbu. Aj keď som ju už dlho nepočula."
-,,Ďakujeme."
-,,A inak... ehm.... hovorí sa mi to trápne,ale keď som mala trinásť tak som vás zbožňovala. Určite to poznáš... tie vlhké dvanástky-trinástky." Povedala som s hanblivým úsmevom.
-,,Áno poznám! A dosť!" Povedal pomedzi smiech
,,A čo keby si mi dala tvoje telefónne číslo? Môžme si písať a niekedy niekam zajsť. Čo ty na to?"
-,,Dobre teda. Moje číslo je 0903 119 802. Prezvoň ma alebo mi napíš SMS aby som si ťa mohla uložiť, ale teraz už musím ísť. Uvidíme sa nabudúce. Ahooj!👋"
-,,Maj sa!" Odzravil.
Potom som išla za dievčaťami. Marcus. Nemá on dvojča? Marcus aaaaa... Matrinus...? Nie to určite nie. Ale nejak tak..
Už viem! Martinus! Teda aspoň dúfam. Marcus a Martinus. Hej. Asi tak no nič,alee nevidím tu nikde baby. Že by boli v mori? Asi hej. Tak idem nájsť našu deku. Nikde ju tu nevidím. To čo má byť? Nejaký prank? Idem zavolať dievčatám.
Ema nezdvíha. Tamara nezdvíha.Dominika nezdvíha. Posledná šanca. Diana. Dúfam že to zdvihne. Vždy je na telefóne. Dúfam že aj teraz.
Zdvihla.
-,,No kde ste? Hľadám vás po celej pláži a nikto mi nezdvíha telefón."
-,,Sme na pláži pri tom bare. Sú tam pekný chalani."
-,,Ježiš Diana..."
-,,Čo jeeee?"
-,,No nič za chvíľu som tam."
Išla som k baru. Boli tam dievčatá. Napriek tomu že som sa včera skoro utopila som zas išla plávať. Zrazu sa vedľa mňa niekto vynoril.
-,,Nevravela si mi pred piatimi minútami že musíš už ísť?"
Áno bol to Marcus. Fakt super.
-,,Nooo vravela,ale to som musela ísť za kamarátkami s ktorými tu som."
-,,Aha. Oukej. Dosť sa divím že po včerajšku ešte plávaš v mori."
-,,Aj ja" zasmiali sme sa
-,,Mohla by si ísť vo štvrtok von?"
-,,Asi nie,lebo idem na párty."
-,,Heeej? Akurát na tú som ťa chcel potom pozvať."
-,,Tak teda pôjdem. Dojdeš pre mňa na hotel?"
-,,Dobre a na akom si ubytovaná?"
-,,Hotel Uhorka a ty?" Povedala som pomedzi smiech. Je to vtipné že v Bulharsku je hotel ktorý sa volá ako zelenina.
-,,Aká náhoda! Aj ja tam som s bratom ubytovaní."
Rip meee. Bude ma každý deň otravovať. Teda aspoň ako to robil jeden chlapec minule v Švajčiarsku.
-,,Pôjdeme na kofolu?" Ponúkol.
-,,Dobre,ale do tam toho baru, ok?" Ukázala som na bar ktorý bol pri našej deke.
-,,ok"
Už sme vychádzali s mora a ja som zbadala jeho vypracované brucho. Dnes vlasy nemal v copíku. Áno ja viem že som si to všimla veľmi skoro. Padali mu do jeho náderných očí. Rebecca! O čom to tu rozmýšľaš! Zatriasla som hlavou a zahnala tieto myšlienky preč.
-,,Čo si dáš?" Spýtal sa ma Marcus
-,,Pitie."
-,,Faaaaakt?"
-,,Nie... ale dám si kofču"
-,,Aj ja"
-------------------
,,Taaaak a aké športy máš rada?"
,, Najradšej mám futbal"
,,Ja futbal milujem. Je to môj obľúbený šport. A akú farbu máš rada?"
,,Modrú,čiernu a baby pink... Ty?"
...
Dlho sme viedli rozhovor s Macom keď sme sa viac spoznávali. Máme toho veľa spoločného a mám pocit že sa z nás stali dobrí kamaráti.