Útek za štastím

Bývanie so starkou

Pre mojich rodičou to bolo ovela horšie jej chorba sa postupne viac a viac zhoršovala. Nemali sme žiadnu opatrovníčku navyše, ktorá by sa o nu starala a kdeže moja mamina nemala prácu tak sa o starkú starala ona. Nemala to lahké otec chodil sem tam opitý nadával a nepáčilo sa mu že má doma mamu ale samozrejme peniaze z jej domu sa mu už páčili. Moja mamina raz jeden večer sedela pri telke a zistila že jej vypadajú vlasy. Samozrejme hned na druhý den išla k doktorovi . Ten jej povedal že to mám z nervov a stresov že jej to udrelo na vlasy a že kludne mohla aj zomriet. "Naštastie" to dopadlo na tie vlasy. Byt bez maminy je pre mna nepredstavitelná vec. Ja viem že to raz príde ale nie vtedy a za takých okolností. Bolo to až moc skoro. Takže so starkou sa to len a len zhoršovalo a vždy ked pozerala večer film samozrejme o polnosi už dávali riadne krváky raz som za nou prišla a povedala mi aby som tú mrtvolu dala z gauča preč. Ja som nechápala a až potom som si uvedomila, že je to s nou naozaj vážne. 

Neskoršie po pár dnoch starká musela ist na nejaký čas do nemocnice a potom mamine volal doktor, že si po nu možeme príst a že sa cíti už ovela lepšie. Mama pobalila všetky jej veci a a my sme prišli do nemocnice. Nikdy som tam neležala ale ani sa mi to tam nepáčilo ten zápach a tolká čistota tolký starý či mladý chorý ludia . Bolo to pre mna hrozné miesto. Tak sme si sadli na lavičku čakali na doktora. Vedla mna sedela nejaká neznáma pani a vyzerala byt aj celkom milá. Do toho som zazrela doktora v bielom plášti a oznámil nám, že starká umrela v spánku a že mamina musí ist identifikovat telo. Ja ako malá som tam ešte íst nemohla a ani mi to vobec ale naozaj vobec nevadilo. Ešte nám neznáma milá pani popriala úmrimnú sústrast. Zatial čo mama identifikovala telo ja som sedela a trúchlila vedla pani a bolo ticho ako nikdy. 

Nastal pohreb kedže starká bývala asi 1,5 hodiny od nás tak ani nebola pochovaná v našom meste. Ale pri svojich najbližších. U ktorých sa konal kar takzvaná hostina. Ja som sa snažila roznášat a ponúkat ludom jedlo tak ako nám to otec nakázal. Moj brat sa snažil degustovat alkohol a sestry sedeli na schodoch a obzerali prítomných chalanov ktorý su naši príbuzný no mi ich až tak osobne nepoznáme. Samozrejme ked to všetko skončilo otec mal v aute samozrejme nie v našom. Totiž nik z našej rodiny nema vodičák Tak nás odviezol rodinný známy a ten si tiež musel vypočut otcov výstup ako sa nik o nič nestarala že sa všetky jeho deti okrem mna flákaly .