-2-

147 26 12
                                    

Prešiel presne deň, odkedy som videl Andyho dávať peniaze nejakému chlapcovi. Tiež prešiel presne deň, odkedy som si uvedomil, že sa Andy zmenil. Jeho správanie bolo úplne iné ako kedysi. Nechápal som to.

Bola noc a Andy sa ešte stále nevrátil. Začínal som sa báť. Aj keď poslednú dobu stále niekam chodil večer a vracal sa až ráno. Lenže teraz bol preč už viac než dvadsaťštyri hodín. A to bolo divné.

Práve som sedel v posteli a premýšľal, keď ma zo zamyslenia vytrhlo silné buchnutie dverí. Strhol som sa a vyskočil som z postele. Vbehol som do obývačky, kde práve vošiel Andy.

Vyzeral unavene. Pod očami mal tmavé kruhy, vlasy mal strapaté a niektoré časti oblečenia mal potrhané. Stále ma ignoroval, no ja som to tentokrát nechcel nechať len tak.

,,Kde si bol?" zavrčal som. Andy na mňa pozrel a pozdvihol obočie.

,,Robíš výsluch?" s úškrnom vyhlásil a sadol si na gauč. Z vrecka si vytiahol cigarety a jednu si zapálil.

,,Nie. Len som sa bál, kde si," zamrmlal som. Andy sa nahlas zasmial a potiahol si z cigarety. Prešiel ku mne. Vydýchol mi dym do tváre. Uškŕňal sa a pozorne ma sledoval.

,,Si vtipný, Purdy," s tou vetou sa mi otočil chrbrom a rozišiel sa do svojej izby.

Povzdychol som si. Sám som nechápal, prečo sa o neho tak zaujímam a jemu to dokonca prišlo vtipné.

Vyšiel som na balkón a z krabičky cigariet, ktorú tam mal položenú Andy som si jednu vytiahol. Rozhliadol som sa dookola, no zapaľovač tam nebol. Zamračene som odhodil cigaretu nabok.

Ani neviem ako a zaspal som.

Andy

Bolo pol druhej ráno a ja som stále nedokázal zaspať. Všetko to, čo sa za posledné dni udialo mi nedovolilo ani na chvíľu zavrieť oči.

Vstal som z postele a natiahol sa za krabičkou cigariet, ktorá ležala na nočnom stolíku. Lenže krabička bola prázdna. Takže som za tri hodiny vyfajčil celú krabičku. To sa mi doteraz nepodarilo.

Rozišiel som sa na balkón. Tam si vždy nechávam aspoň jednu krabičku.

V byte bola zima. Väčšia, než normálne. Dvere na balkóne boli pootvorené a von pršalo. Zamračil som sa. Ashley ich zabudol zavrieť a kvôli nemu tu teraz umrznem.

Vošiel som na balkón. Dopadlo na mňa pár ďaždových kvapiek, ktoré som zo seba otriasol a zrak som premiestnil na spiaceho Ashleyho. Bol úplne premočený.

Sadol som si k nemu. Ashley mal hlboký spánok, takže nehrozilo, že by sa zobudil. Opatrne som ho vzal do náručia a odniesol som ho do jeho izby, kde som ho položil na posteľ.

Chudák Ashley. Poslednú dobu som k nemu hnusný. A on si myslí, že je to kvôli tej našej hádke, no kvôli takej maličkosti by som sa na neho nikdy nehneval.

Za všetko mohli moje city k nemu, ktoré som si nechcel priznať. A preto premňa v túto chvíľu ani nemalo zmysel nad nimi premýšľať.

Rýchlo som vyzliekol Ashleyho a mokré veci som hodil nabok. Obliekol som mu obyčajné čierne tričko a zakryl som ho perinou.

Spal tvrdo a nevyzeral, že sa tak skoro zobudí. Mokré vlasy sa mu lepili na čelo. Jeho ústa boli pootvorené. Pomaly dýchal. Zišiel som nižšie a pohľad mi skĺzol na jeho krk. Prstami som jemne prešiel po tepne a zahryzol som si do pery. Tak strašne moc som chcel ochutnať jeho krv. No vedel som, že ak by som to raz urobil, neovládol by som sa. Okrem toho som odmietal piť ľudskú krv, teda aspoň zatiaľ. Úplne mi stačila zvieracia, no vedel som, že ak sa nenapijem ľudskej, zomriem.

Hii
Časti budú bývať trochu kratšie, ale budú každý deň.
Táto je trochu nudná, ale v ďaľšej sa už niečo stane, takže si počkajte😏
Aký na to máte názor?^



Devil (Andley)Where stories live. Discover now