Devil (Andley)

-5-

Ashley

,,Č-čo to bolo..?" vystrašene som vydýchol, keď ma Andyho ruky položili do postele.

,,Nič. Si len unavený. Zdalo sa ti to," šepol Andy a sadol si ku mne. Pohladil ma po vlasoch a pousmial sa na mňa.

,,Nie Andy. To sa mi nezdalo. Naozaj sa to stalo," šepol som podráždeným hlasom.

,,Ashley, mal by si sa poriadne vyspať a potom sa o tom obaja porozprávame, okay?" zamrmlal Andy. Z jeho hlasu som vycítil neistotu a strach. Sám nevedel, čo sa to vlastne stalo. A ak aj vedel, nechcel mi to povedať.

,,Nie," zavrčal som a prudko som sa posadil. Tentokrát som už potreboval vedieť pravdu. A bolo mi jedno, ako sa k nej dostanem.

,,Ashley no tak. Si unavený. Teraz poď spať," zašepkal, no ja som ho ignoroval, vstal som z postele a silno som ho prirazil o stenu.

Andy vydýchol a pozrel na mňa.

,,Chcem vedieť pravdu. Hneď," zavrčal som. So zamračeným pohľadom som pozeral Andymu do očí.

On sa len uškrnul a tak rýchlo, že som to ani nestihol zaregistrovať, vymenil naše pozície. Zrazu som bol na stenu natlačený ja.

,,Oh, takže ty chceš vedieť pravdu. Ale pravda nebýva vždy len pekná," šepol mi do ucha. Cítil som na krku jeho teplý dych.

,,To je jedno. Chcem to vedieť," trhane som vydýchol.

Andy mi pozrel do očí, ktoré sa mu v sekunde z jasnomodrých zmenili na krvavo červené. Pootvoril ústa a vyceril na mňa svoje tesáky.

Klamal by som, ak by som povedal, že som sa nebál. Bál som sa. Moje telo sa nekontrolovateľne roztriaslo, no Andy sa len uškŕňal a pobavene ma sledoval.

,,Chcel si vedieť pravdu. A ja som ti povedal, že nebude pekna," šepol a prstami ma začal hladiť po krku. ,,Zakloň hlavu," zavrčal a skôr, než som stihol niečo urobiť mi strhol hlavu do strany.

A potom som cítil, ako sa mi Andyho tesáky zahryzávajú do krku. Vykríkol som. Bola to hrozná bolesť. Andy ma rukami tlačil k stene, takže som sa poriadne ani nemohol hýbať. Len som potichu vzlykal a čakal, kedy to skončí.

Po chvíli sa Andy odtiahol. Jeho oči už nemali červenú farbu. Znovu boli jasnomodré a tentokrát sa v nich odrážal strach.

Ja som sa len potichu opieral o stenu a triasol sa.

,,Prepáč. Nechcel som. Neovládol som sa," potichu zamrmlal a rukou mi prešiel po mieste na krku, z ktorého stále stekala krv.

,,Daj mi pokoj. Ako si mi mohol tak dlho zatajovať niečo takéto? Veď si ma mohol zabiť.. a..." nestihol som to dopovedať, pretože som bol umlčaný Andyho perami na tých mojich.

Odstrčil som ho.

,,Daj mi pokoj. Idem preč," zavrčal som a rozišiel som sa von. Sám som nevedel, kam mám ísť. Nevedel som, ako sa mám dostať domov, no to mi bolo jedno.

Andy

Chcel som ho zastaviť, ale už bol moc ďaleko. A ja som bol moc unavený a prekvapený z toho, čo sa práve stalo. Jeho teplá, sladká krv mi pomaly zaschíňala na perách.

Sadol som si na posteľ a položil som si tvár do dlaní. Potichu som vzkykol.

Všetko sa mi ničilo pred očami oveľa rýchlejšie, ako som si myslel, že to bude.

A to som ešte nevedel, čo sa stane neskôr.

Hi guyzzz
Okay
Táto časť je ešte kratšia ako ostatné, ale nemám teraz moc čas písať dlhšiu. A večer chcem pridať časť k Reality a tam chcem písať časti, v ktorých bude minimálne 1000slov, souuu.

Aký máte názor na túto časť?^