Devil (Andley)

-9-

Andy

Ashley spal do večera. Ja som bol tiež unavený, ale nedokázal som zaspať. A tak som len ležal vedľa Ashleyho a sledoval som ho.

Keď sa konečne prebudil, už bola tma. Vyzeral zmätene. Prudko sa posadil. Bol bledý a triasol sa.

,,Ako sa cítiš?" šepol som a prisunul som sa k nemu.

,,Už je to lepšie," vydýchol. ,,Ale... Necítim sa inak."

,,Zmeny nepocítiš hneď. Tiež hneď nebudeš môcť piť ľudskú krv. Trvá dva dni, kým sa úplne premeníš," vysvetlil som mu a on na mňa nechápavo pozrel.

,,Prečo nebudem môcť piť krv?"

,,Kým sa meníš, mohlo by ti z nej byť zle. Zatiaľ budeš piť len odomňa," po tej vete sa zatváril ešte nechápavejšie. ,,Moja krv ti pomôže. Budeš sa cítiť silnejší."

,,Ale prečo?"

,,Ja neviem. Proste to tak je. Noví upíri by mali piť krv od svojho stvoriteľa, kým sa menia," zamrmlal som.

,,Aj ty si to tak robil?" spýtal sa a ja som pokrútil hlavou.

,,Vieš.. nestal som sa upírom dobrovoľne. Keď som sa ráno prebudil, ušiel som. Pil som zvieraciu krv," vydýchol som.

,,A to je zlé?" zamrmlal.

,,Nie. Len moja premena prebiehala trochu horšie a dlhšie. Preto som nebol doma," šepol som a potom som si ostrým nechtom porezal zápästie. Natiahol som ho k Ashleymu, no od sa odtiahol nabok.

,,Nechcem," zahryzol si do pery. Zamračil som sa.

,,Musíš. Nedopustím, aby si pri premene trpel ako ja," zavrčal som hlasom, ktorému sa Ashley nikdy neodvážil odporovať. Pritiahol si moje zápästie k ústam a začal piť. Bol to divný pocit, ale nebolelo to. Ash pil pomaly. Keď som usúdil, že má dosť, odtiahol som ruku od neho a previazal som si ju obväzom.

Nasledujúce dni sa nedialo nič zaujímavé. Boli sme len doma, teda u Jaka. Ashley si zvykol na život upíra. V dome bola úplna tma, závesy boli zatiahnuté aj cez deň. Ashleyho oči boli totiž moc citlivé na svetlo, kým sa menil. Upíri nezomierajú na slnku, môžu sa len veľmi nebezpečne spáliť.

Prešiel týždeň. Bol to piatok večer, keď som sedel na posteli a sledoval zaspávajúcho Ashleyho. Už bol z neho úplný upír. Premena dnes skončila a nedalo sa to vziať späť. Bál som sa, aby to Ash neskôr neľutoval. No aj keď bolo posledných pár dní ťažkých, Ash sa ani raz nesťažoval.

,,Hej, Andy?" spoza dverí sa ozval Jakeov tichý hlas. Vstal som a vyšiel som von.

,,Áno?" opatrne som za sebou zavrel dvere.

,,Myslíš, že už je po premene?" vydýchol a sledoval. Len som prikývol.

,,Fajn. Pretože som sa s tebou chcel porozprávať o tom, čo bude teraz," Jake si sadol na zem a ja som si sadol oproti nemu.

,,Musíme ho zabiť. Viem to," šepol som.

,,Lenže ako? Ani nevieme, kde je," vydýchol Jake.

,,Mám jeden nápad. Len to bude niečo dosť hnusné a nebezpečné," a po týchto slovách som Jakeovi povedal môj plán. Jake sa zatváril zhrozene, no sám moc dobre vedel, že je to tak najlepšie.

,,Ak sa mu niečo stane, všetko to bude tvoja vina, Andy," pri tých slovách ma pichlo v srdci. Nechcel som, aby sa Ashleymu niečo stalo. A hoci som teraz vyzeral, že mi to je úprimne jedno, nebolo mi to vôbec jedno.

Pri myšlienko na to, čo všetko sa môže Ashleymu stať, sa mi do očí drali neposlušné slzy. Rýchlo som ich však zahnal a pozrel som na Jaka.

,,Musím to aspoň skúsiť," prehrabol som si rukou vlasy a trhane som vydýchol.

,,Ash o tom ale nemôže vedieť. Musí to vyzerať ako nehoda," oznámil mi Jake.

,,Takže.. spravíme to tak, ako som povedal?" Jake len prikývol. A ja už som nedokázal dlhšie udržať slzy.

,,No tak, dopadne to dobre," šepol Jake a pohladil ma po ruke.

Prikývol som. A potom sa všetko zbehlo až moc rýchlo.

V jednej chvíli som budil Asha a vzápätí som ho vylákal von. Mala to byť len prechádzka, no v skutočnosti to s prechádzkou nemalo nič spoločné. Veď kto by počas prechádzky v noci nechal svojho priateľa samého, uprostred najnebezpečnejšej časti mesta?

Hi guyyyz.
Takže. Už sa nám to trochu komplikuje😏 Inak, dnes sme prekročili hranicu 100votes*-* ďakujem vám❤

Aký máte názor na túto časť?^