Dear Rose /SM FF/

Lentilky

Odídem od stola a prejdem ku časti, kde sa dá kúpiť jedlo. Prídem ku výkladu so sladkosťami. Najskôr sa poobzerám. Sliny mi tečú až na topánky. Neviem si vybrať.

S Rose sme kedysi dokázali zjesť celú kopu sladkostí za jeden deň. Neriešili sme to. Bolo nám jedno, čo si o nás ostatní myslia, keď sme prišli s plnou taškou sladkostí do školy alebo s plným kufrom na výlet.
Vtedy sme neriešili ani kilogramy. Bolo nám dobre. Nemali sme žiadne starosti.
Naše priateľstvo bolo vždy silné. Teda aspoň tak som si to myslela ja. Možno bolo silné preto, lebo zatiaľčo ja som sa snažila byť dokonalou priateľkou, Rose bola ignorantská. Vždy jej bolo všetko absolútne jedno. Niekedy sme zvykli chodievať na večere alebo obedy do reštaurácií, no a Rose prenechávala výber miesta vždy na mňa. Myslela som si, že to robila preto, lebo ma má rada, ale skôr jej na mne nezáležalo.

Môj pohľad padne na lentilky. Tie vo mne prebúdzajú vždy veľa spomienok. Či už dobrých alebo zlých.
Keď som bola malá vždy som ich zbožňovala. Pamätám si, že raz som si do školy priniesla desať balíkov a s nikým som sa nerozdelila. Len s Rose. Alebo jedenkrát, keď som mala moje obľúbené lentilky na desiatu, som jednu z nich, farby, ktorú som nepoznala a nepáčila sa mi, hodila spolužiačka Bec do oka. Musela ísť dokonca do nemocnice. Mala som zaracha na pol roka.

Peňaženka, ktorú som mala po celý čas v ruke mi vypadla. Zohla som sa po ňu.

,,Ahoj, Chelsea," započujem, keď sa snažím postaviť znova na nohy.
,,Ahoj, falošná R..." zacítim tvrdosť drevenej podlahy a započujem dva výstrely.