CHLAPEC Z ČAKÁRNE

A

Vonku bolo ešte chladno. Šál som si posunula vyššie ku tvári a pridala do kroku. Rukavice mi padali a igelitová taška so sladkým pečivom sa mi šmýkala v ruke.

Otvorila som veľké dvere dúfajúc, že ma nepribuchnú. Dali sa celkom ľahko otvoriť aj keď väčšinu tochto obdobia sú zamrznuté a ťažko sa otvárajú. Šál som si pri krku povolila, rozopla si bundu a rukavice zložila z rúk. Vydala som sa na druhé poschodie. Výťahom nechodím vôbec. Chodia ním iba: Starí ľudia, mamičky s kočíkom, leniví ľudia alebo väčšinov onkologickí pacienti ktorí sú zmierení s tým, že každú chvíľu zomrú a tak si chcú ušetriť čo najviac času.

Kráčala som schod po schode a dýchala tipickú vôňu nemocnice. Neviem či je to vôňa, no mne to už neprekáža. Zvykla som si už.

Z jednej chodby som vošla do druhej. Kráčala som po dlhej chodbe až na jej koniec. Oči mi ťahali silno oranžové steny. Chodba bola úplne prázdna až na sedačky na poslednej ambulancii. Čím som bola bližšie tým som si viac všímala mladého chalana ktorý sedel v tipickej chlapčenskej polohe. Sedel vedľa ambulancii mojej mami.

Zaklopala som na dvere mojej mami. Neotvárala. Asi má robotu. Pomyslela som si. Chalan ktorý sedel asi dva metre odomňa zo mňa nestrácal oči. Neustále sa na mňa pozeral a na kútiku úst mal jemný úsmev. V tedy som sa prvýkrát otočila smerom kde sedel a prezrela si ho. Bol strašne zlatý. Mal tmavohnedé vlasy gaštanovej farby roztomilo rozstrapatené, slabšej hnedej farby mal aj oči, oblečené čierne rifle mu obopínali dlhé nohy a tmavomodré tričko s dlhým rukávom mu obťahovali svaly na rukách. Každou sekundou sa na mňa usmieval čo raz viac. Snažila som sa ho nevšímať, no ten jeho úsmev sa nedal prehliadnúť.

Nadvihla som obočie akoby som sa pýtala: ,,Čo je?"

On sa na mňa ešte zväčšmi usmieval. Ofinu ktorá mi padala do očí som si dala za ucho a jeden úsmev mu opätovala. Po dvoch minútach čo som tam stála sa mi prihovoril.

,,Doktorka tam nie je."

Tým po á odhalil krásne súmerne biele zuby a po bé povedal to bohovsky sexy hlasom. Mal ho taký hrubší mužský s jemným nádychom chrapľavého hlasu.

,,Prečo si mi to nepovedal?" hanbila som sa za svoj hlas pretože touto vetou znel celkom divne a to nehovorím o svojich plných a teraz aj červených lícach keďže je vonku zima a mráz mi ich poriadne vyštípal.

,,Chcel som sa na teba pozerať."

Každé jedno slovo ktoré povedal znelo bohovsky sexy.

,,Prečo?" zdalo sa mi, že okrem slova prečo neviem nič iné povedať.

,,Lebo si krásna." usmial sa na mňa tým najkrajším, najzlatším a najúprimnejším úsmevom aký som kedy u chalana zažila, no nebolo ich veľa. Cítila som na svojich lícach ešte väčšiu červeň. Nechcela som ani vidieť ako v tej chvíli vyzerám.

Hi Honeys. ❤ Áno nový príbeh. Teda tu je iba taká prvá kratučká časť či by vás to vôbec bavilo. Mám rozpísaný príbeh ktorý nejdem ukončovať ani nič také. Tento príbeh nejdem ešte v podstate začať písať začnem ho písať až o pár týždňov-mesiacov. Ak by sa vám táto časť veľmi páčila tak by som raz začas mohla vydať nejakú tú časť ale toto je len taká skušobná prvá časť. Neviem či som týmto príbehom spravila správne, no uvidím neskôr. Tak mi prosím napíšte názor aspoň na túto jednu časť a či mám v budúcnosti pokračovať. 😏😊
~Stay alive~