CHLAPEC Z ČAKÁRNE

I

,,Už spolu chodíte?" Prvý sa spýtal Ashton.

,,Hej."

,,Už ste to robili?" Vyprskla na mňa Veronica.

,,Pre Boha..." chytila som sa za hlavu a Ashton vybuchol do nezastaviteľného smiechu. Keď som videla Ashtona trhalo mi kútiky do smiechu.

Prehodila si vlasy a vážne sa na nás pozrela. ,,Veď je to normálna otázka." 

,,Nie nerobili." Odpovedala som jej.

,,Tak by ste mali." Nadvihol obočie.

,,Presne tak." Pritakávala Veronica.

,,Ideme už? Som naozaj hladná." Postavila som sa aby sme už niečo podnikli.

V tučnom Louisovi sme si objednali to čo vždy.

,,Tri cheesburgery, trikrát stredné hranolky, jeden čokoládový smoothie so šľahačkou, jeden vanilkový bez šľahačky ale s jahodami a jeden jahodový so šľahačkou a posýpkou."

,,Fúha." Zahvízdali sme naraz s Ashom.

,,Deväť sekúnd." Povedal Ash a vytiahol na stôl mobil so stopkami a displej natočil na nás.

,,Už to viem aj odzadu." Mávla rukou.

Keď sme dojedli ešte sme sa chvíľu rozprávali keď mi zavolal Matt.

Máš čas?

                                                                           Áno

O 18 pri fontáne

                                                                      Fajn

,,Ľudia. Musím ísť."

,,Kam?" Povedali naraz.

,,Za Mattom. Dúfam, že sa nehneváte." Postavila som sa, naklonila sa cez stôl a objala ich.

,,No čo už..." vzdychla si Veronica. ,,Ešte, že mám Asha." Chytila ho okolo pliec a objala ho.

Usmiala som sa na nich a išla.

Stál pri fontáne a keď ma uvidel išiel smerom ku mne. ,,Pristane ti to."   

Už z diaľky som sa naňho usmievala. ,,Vďaka aj tebe." Objala som ho a vzápätí ma pobozkal.

Hlavou ukázal za seba. Na tráve bola rozložená deka. Na nej bolo jedlo a pitie.

Kým otváral plechovky našej obľúbenej bazovej limonády odfotila som sa.

,,Niečo tomu chýba." Zobral mi mobil z rúk a dokreslil tam to čo proste dokreslil.

Zasmiala som sa. ,,Konečne moja pekná fotka."

Sadli sme si na deky. Bol krásny, teplý slnečný večer. O týždeň mali začať letné prázdniny. Hľadela som do neba a sledovala ako slnko pomaly mizne z oblohy.

,,Isabella Rose?" Vytrhol ma jeho hlas z myšlienok.

Pohľadom som sa pozrela naňho. V ruke držal nejaké dva lístky a mával s nimi sprava doľava.

Nadvihla som jedno obočie a zvedavo hľadela raz na tie lístky a raz naňho.

,,Francúzsko už čaká." Podal mi ich aby som naozaj verila.

Bola som ako obarená. Len som ich držala v ruke. Vankúšikmi prstov som po nich prechádzala.

Pozrela som sa naňho s neveriackym úškrnom. ,,Nie..."

,,Ale áno." Pokyvkával hlavou zhora nadol a usmieval sa ako mesiačik na hnoji.

,,Bože Matt ja neverím!" Doslova som sa naňho hodila. Držala som ho okolo brucha a hlavu som mala zaborenú v jeho hrudi. ,,Ale...odkiaľ si nato vzal?" Posadila som sa naspäť a dala mu priestor na dýchanie.

,,Pred pár dňami som bol na kontrole u doktora. Keď som prišiel domov ľahol som si na dvore do trávi a vravím si: Dokedy tu ešte budem? Hocikedy môžem odísť z tochto prekliateho sveta. Hocikedy môžem odtiaľto zmiznúť ako posledná vločka v zime. A tak som si povedal, že už nebudem na nič čakať a budem žiť kým ešte žijem. Šetrenie peňazí mi nikdy veľmi nešlo no raz som sa rozhodol, že raz sa mi to zíde a..." nádychol sa a pozrel do neba. ,,Tramtatadá! Ideme do Francúzska!" Vykríkol s hlavou vzoprenou ku nebu.

,,Ja ťa proste milujem!" Ľahli sme si na deku. Držal ma v objatí a ja som chcela aby táto chvíľa nikdy neskončila teda ešte aby nikdy neskončili tie chvíle ktoré prežijeme vo Francúzsku, ale pustia ma tam rodičia? A čo môj zdravotný stav?