Their Agreement [SK]

Kapitola 10.

Chystala som sa ísť aspoň pozerať telku,keďže som sa začala nudiť,keď mi zrazu Nate oznámil že pôjdeme aj s Alexom do skladu.

Sklad je ako dom v ktorom sídli mafia.Dohadujú sa tam útoky,alebo sa tam oslavujú víťazstvá,zabáva,vo viacerých sú dokonca dole v podzemí kluby,tak ako to máme aj my.Jednucho všehodom ktorý súvisí s mafiou.

Súhlasila som no predsa len,budú tam všetci.Nepriatelia.Viem že mi otec hovoril že oni nimi už niesu,no ja im neverím.Tak isto,ako ešte na sto percent neverím Nateovi.

Vybehla som hore do izby.Prezliekla som sa,namaľovala a dlhé vlasy po pás som si nechala rozpustené.
Potom som už len zišla dole a tam už čakal Nate s Alexom.

,,Môžeme ísť?" Premeral si ma Nate s tým jeho uškŕnom na tvári ktorý som sa snažila ignorovať.

Prikývla som a spoločne sme vyrazili.

Nate šoféroval,ja som sedela vedľa neho a Alex bol vzadu.

,,Na čo tam vlastne ideme?" Nedalo mi a spýtala som sa aj keď som presne vedela na čo,musia ma predsa spoznať.

,,Chcú ťa spoznať.Vlastne ťa musia spoznať." Pozrel na mňa a ja som znova len nemo prikývla.

,,Bude to v pohode,nemôžu skúšať nič patríš medzi nás.A aj keby skúsili,som si istý že tak ľahko by sa im to nepodarilo,Tvoj otec hovoril že si jedna z najlepších."Jeho ruku položil na moje stehno a ďalej šoféroval.

Normálne by som mu tú ruku z môjho stehna hneď zošuchla,no nejak mi to neprekážalo.

A aj keď som chápala že sa ma snažil ukludniť,nemohla som pomôcť tomu pocitu.Akoby idem na smrť.

Po pár chvíľach sme zastavili.

Pred nami bola obrovská čierna budova.
Nate mi otvoril dvere a ja som vystúpila,
potom sme spoločne všetci traja vošli dnu.
Ocitli sme sa v dlhočiznej širokej chodbe.
Pomaly sme cez ňu prechádzali a adrenalín vo mne začal stúpať.Oči sa mi rozžieravili a krv v tele mi prúdila oveľa rýchlejšie a intenzívnejšie.

Na konci chodby boli veľké dvere,ktoré sa v sekunde rozleteli a my sme boli vnútri.Po kriku ktorý odtiaľ bol celý čas počuť,nebolo už ani stopy.

Niekoľko pohľadov sa na mňa v sekunde prilepilo.Jedny vyzerali byť šťastný dokonca akoby sa tešili ze prídem,iné boli skúmavé a premeriavali si ma na komplet.Ostatné zase oplzlé,muži ktorý tam boli sa na mňa usmievali a žmurkali až som nechcela vedieť čo sa im práve preháňalo hlavou.

Adrenalín vo mne stúpol na maximum.

,,Toto je Natasha,moja manželka." Povedal v tom Nate a čo som nečakala bolo že všetci začali pískať a tlieskať.

Až na jednu osobu.Bola to žena, oblečená ako štetka, slizká.Nebola ani pekná,bola mi neprijemná už od toho momentu.
Dívala sa mi do očí a snažila sa ma zabiť pohľadom ktorý som jej hneď opätovala.Nate si nás zrejme všimol a chytil ma za ruku.No jej pohľad bol tak provokačný že som ruku v momente z tej jeho vymánila.Všetky pohlady zastali na mne a nej.Sledovali nás.Ju to neodradilo a z ničoho nič sa zasmiala.

Nadvihla som obočie a otočila sa k nej celá,nie len pohľadom.

,,Niečo smiešne?" Usmiala som sa na ňu a ona prešla ku mne až bola odo mňa asi na 5 metrov.

,,Vymenil si ma za ňu?!" Zapištala na Natea a mne z jej hlasu skoro praskli uši.

Pohľad som zabodla hneď do Natea no ten si ma nevšímal a snažil sa ju zabiť tým jeho.

Určite spolu niečo mali.Odporné.

A čo je ešte horšie je to že mi to vadí.

,,Lena ani to neskúšaj!" Vybehol po nej a jeho hlas chytal na oktávach.

,,Dúfam že skapeš skôr než sa zajtra zobudiš." Zazrela po mne.

Pristúpila som k nej bližšie,na čo ona mierne odstúpila až jej chrbát narazil o stenu.

,,Myslíš že by ťa Nate niekedy miloval?Si pre neho ako ďalšia šlapka."

,,Smutná že preberám tvoju štafetu huh?" Provokačne som prehovorila na čo si ona založila ruky na prsiach a ďalej na mňa zazerala.

,,Natasha,Poď." Povzdychol si Nate a pristúpil ku mne.

Otočila som sa od nej v rozhodnutí odkráčať preč.

,,Obyčajná kurva." Zachechtla sa a ja som toho už mala dosť.

,,Čo si to povedala?!" Zvrtla som sa opäť k nej a v miestnosti vládlo napätie.Všetci sledovali a čakali čo spravím ďalej a ja som ich nenechala dlho čakať.

Milujem ten pocit.Pocit hnevu a adrenalínu ktorý mi koluje v krvi.Je to niečo neopísateľné.Keď sa raz dostanem do bitky,neexistuje moment kedy by som prestala.Je to akoby vás niekto zdrapol,hodil presne do nej a nedovolil vám vyvliecť sa z nej.

Chytila som ju pod krk a tresla ňou o stenu.
Snažila sa kričať ale môj silný stisk na jej hrdle jej to nedovolil.

,,Natasha!." Počula som Nateov hlas ale nereagovala som.

Stisk som mala stále silnejší a silnejší.

Nahla som sa k nej a pošepla.

,,Nezačínaj válku,keď nevieš ako ju skončiť."

Pustila som ju a ona padla na zem.
Do pľúc sa snažila nahnať čo najviac vzduchu a na krku mala odtlačky mojej ruky.

Všetci s otvorenými ústami hľadeli,niektorý sa na nej začali smiať.
Myslím že tu nemá príliš veľa fanúšikov,čomu sa vlastne ani nečudujem.

,,Natasha, do pekla!." Zakričal Nate a ja som bez slova odkráčala preč až von k autu a on ma nasledoval.
Sadli sme si doň a ticho vládlo aj naďalej.

Prekvapilo ma že stále nič nehovoril,hoci stále vyzeral byť pekne nahnevaný.
Volant silno stískal a prudko dýchal.
Znervózňovalo ma to.Za čo je vlastne nahnevaný? Mala som tam stáť a nechať ju blábolať veci ktoré má vytáčali?

,,Môžeš s tým prestať?!" Stratila som nervy.

,,Prestať s čím?!"

,,Za čo si zase nahnevaný?!"

,,Do riti Natasha,Prestaň sa pýtať a seď kým sa nedostaneme domov!."

,,Nehovor mi čo mám robiť!" Zvreskla som ,,Čo?! nahnevaný že som ti skoro pridusila tú odpornú štetku?!"

A on stichol,no stále stískal volant a neustále od nervov pridával na plyne.

,,Nate nespravila som nič zlé.Nemohla som tam len tak stáť a počúvať ju." Povedala som tentokrát už kľudnejším hlasom.

,,Ja viem." Povzdychol.

Nečakala som že by to povedal.

,,Ty vieš?"

,,Aj mňa nahnevalo čo ti povedala."

,,Vážne? Skôr by som povedala že si bol rád."

,,Nebol som rád Natasha," prekrútil očami a auto zastavilo,už sme boli pred naším domom,ani som si to nestihla uvedomiť.

,,A ja že ma neznášaš." Mykla som plecami a zasmiala som sa.

,,Niesom tvoj veľký fanúšik,niekedy mi ideš na nervy,ale nenávisť je silné slovo." Zasmial sa a ja tiež.

Pohľady sa nám stretli a chvíľu sme si hľadeli do očí,jeho žeraví pohľad pálil ten môj.Viac som to už ďalej nevydržala a uhla som hlavou.
On na mňa ale stále hľadel.

Nakoniec mi jemne chytil bradu medzi ukazovák a palec a otočil mi hlavu k tej jeho.Pomaly sa ku mne nahol,zavrel očí a ja som následovala.

Jemne priložil pery na tie moje.

Ospravedlňujem sa ak sú tam nejaké gramatické chyby🙈