"I know who you are!" "I am a Spider-man!" [FF: Spiderman: Homecoming

Liz - "I am Spider-man!"

Crrrr! Crrrrr!
"Haló?"
"Ehm, ahoj Liz!"
"Peter?!"
"Aham..."
"Bože! Odkiaľ máš moje číslo?"
"Boli ame spolu na akademickom desať boji pamätáš?"
"Och no jasné! Čo potrebuješ?"
"Ehm, nooo. S May ame na dovolenke v Oregone a tak som si myslel ehmm, či by si, ehmmm..."
"Či by som...?"
"Čibysisanechcelastretnúť?"
"Prepáč nerozumela som."
"Fú! Či by si sa nechcela stretnúť?"
"Rada!"
"Ou! Vážne?"
"Aham!"
"Super tak o 16:00 pred vaším domom?"
"Ok. Adresu ti pošlem?"
"Dobre maj sa!"
"Maj sa!"

Bola som neskutočne šťastná. To čo ku Peterovi cítim som si uvedomila až keď som odyšla. Možno to bolo dobre. Uf. Bolo 14:30 mám hodinu a pol. Išla som sa upraviť a obliecť. Keď som bola hotová mala som 10 minút k dobru. Zrazu som začula zvonček. "Peter!" otvorila som.
"Ehm. Ahoj Liz!" hmm... Opeknel nie že by nebol pekný aj predtým ale vtedy bol pekný takým tým chlapčenským spôsobom. Po tých dvoch rokoch akoby zmužnel.
"Ehm. Ták pôjdeme?"
"Iste že! Prosím! Dáma prvá!"

Boli sme sa presť, na káve, rozprávali sme sa o tom ako žijeme, hovoril.my ako to ide v Queense a tak podobne.
"Liz!"
"Hmm?"
"Musím ti niečo povedať."
"Dobre. O čo ide?"
"Tu nie. Mohlo by to prilákať obrovské množstvo pozornosti."
Tým ma trochu zaskočil.
"Fajn, tak poď. Mám jedno miesto kde chodím keď potrebujem súkromie. Tadiaľto!"
Chytila som ho za ruku. Neprotestoval a rozbehol sa za mnou. Má výbornú kondyčku. To by som naňho nepovedala. Ani trochu nefučal. Keď sme prišli bol celý nervózny.
"Pete? Čo sa deje? Desíš ma!"
"Počkaj tu áno!"
"Dobre."
Rozbehol sa a bol preč. Po pol minúte sa tu objavil Spiderman.
"Spiderman?!"
"Pozri, je niečo čo musíš  vedieť. Len ma potom prosím neznenáviď."
Prikívla som. Vŕtalo mi hlavou čo tu robí no to si už siahal dozadu na maaku a preťahoval si ju cez hlavu.
"Zatvor oči!" bála som sa ale oči som zavrela. Zrazu som pocítila jeho dych na mojich perách, jeho ruky na mojich bokoch. Ruky som mu poslepiačky omotala okolo krku. Prekonal tú krátku vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Bol to bozk plný lásky a citu. Bozkávali ame sa dlho. Nakoniec sme sa odtiahli lebo som nemala žiadny vzduch. Opreli sme sa čelami o seba. Oči som mala stále zatvorené bála som sa ich otvoriť.
"Milujem ťa!" povedal mi. Skoro som zabudla ako sa dýcha. Miluje ma! Spiderman ma miluje!
"Môžeš otvoriť oči!" pomaly som otvorila oči.
"Peter?!" asi som to povedala veľmi ostro lebo sa odomňa hneď odtiahol so smutným výrazom. Neváhla som. Všetky jeho zvláštne zmiznutia. Vrhla som sa mu okolo krku. Asi bol poriadne zmätený ale objal ma späť. Bola som najšťastnejší človek na svete. Chlapec ktorého milunem a superhrdina, do ktorého som bola platonycky zaľúbená sú jeden a ten istý človek.
"Milujem ťa!" zašepkala som mu do ucha. Rýchlo si natiahol masku a chytil ma za pás.
"Drž sa a snaž sa nekričať. Prosím."
"Dobre!"
Odviedol ma k sebe domov a tam sa to stalo...

Ďalší, už posledný diel mojej poviedky. Dúfam že ste spokojný!
Fúú!! 494 slov!

Vaša:
Ķąŗøłįŋą