Moje vlastné básne

Jednorožec

Jednorožcov milujem,
tých skvelých a čarovných.
Vôbec toho neľutujem,
pochádzajú z krajín radostných.

Mám jednorožce strašne rada,
nebudem toho ľutovať.
Veď sú predsa sama chvála,
vedia aj očami skenovať

Vystrelia na teba laser z očí,
premenia ťa aj v oceľ,
tomu, komu do ich sveta vkročí,
včely mu prinesú peľ.

Celý ich svet je mágia,
čáry máry dejú sa tam,
oni motýle si tam varia,
nikto nevie, kadiaľ a kam.

Kde sa ten svet nachádza,
nikto naozaj nevie,
viem to samozrejme iba ja,
ale len tak vám to nepoviem.

Najprv mi kúp iphone,
potom možno uvidím,
jednorožec výjde von,
a potom to možno upresním.

Ten iphone nechaj tak,
radšej mi daj koks,
mám ho rada ako inak,
nikdy ho nie je dosť.

Jednorožci sú najlepší,
ak tvrdíš že nie tak klameš.
Jednorožec ťa vždy podrží,
keď na gitaru hraješ.