Moje vlastné básne

kníhkupectvo

Regál plný neviditeľných kníh,
kníh ktoré uniesol čas,
topím sa, topím sa v nich,
v tom tienistom kúte zas.

Niekde v diaľke počuť praskať drevo,
šúchanie nôh na podlahe,
zažltnutá strana prevracia sa smelo,
písmená volené ako vážené na váhe.

Na okná vyklopkávajú kvapky malinké,
pred začatím búrky prechádzame tichom,
pred búrkou nie je nič rovnaké,
ani keď ju vítame smiechom.

Vzduchom šíriace sa vône citrusu,
s vôňou starých kníh sa bijú,
šálka čaju vykreslila kruh, čo stal sa súčasť obrusu,
na rohoch starých rýmov vlci na mesiac vijú.

Mesiac skrytý za priesvitným mrakom,
ktorý zaujal dojmom ako jemné páperie,
únavu zabíjam zrakom,
verše sú zbraň ktorá zaberie.

Regál hádže na mňa, i celý roh tieň,
za oknom vyhráva pichľavý dážď,
regál plný veršov kradne len zopár brvien,
je malý, úzky, ale pre celý roh ako neviditeľný plášť.

Roh plný stratených strán,
tieň dlhší než jedna báseň,
knihy plné otvorených brán,
duše, ktorým nechýba vášeň...  

Výstup spoza tieňa na svetlo,
tisícky bytostí šuchajúce nohami,
strácajúce sa ticho ma von viedlo,
tisícky bytostí na jednom mieste ale s inými snami.

Tisícky bytosti a v srdci miliónové bohatstvo,
milióny predstáv spojilo jedno kníhkupectvo..