Chapter 14

151 12 0
                                    

"Čo myslíš tým, že nemáš slov?"

"Ja-- Odveziem ťa domov." hľadela som naňho s otvorenými ústami. To vážne? On mi na to povie len to, že ma odvezie domov? Celú cestu som bola ticho ako ja tak aj on. Keď mi zastavil pred domom, otočila som sa naňho s otázkou v očiach.

"Takže, je toto koniec?" ticho.

"Nestojím ti ani za posratú odpoveď, vážne?"

"A čo ti mám do riti povedať? Snažil som sa ti dať všetko čo potrebuješ!! Snažil som sa a ty aj tak miluješ jeho? Naozaj? Chcel som to skúsiť, chcel som sa starať o teba a o tvoje dieťa, ale možno mala tvoja mama pravdu. Možno si naozaj len obyčajná štetka!!" zarazene som sa na neho pozerala. Toto si o mne myslí? So slzami v očiach som vyšla von z auta.

"Nie, Faith počkaj ja som to tak nemyslel." už mi to bolo jedno ako to myslel, všetko mi bolo jedno. Vošla som do domu, kde som sa oprela o dvere. Moje vzlyky museli počuť aj o tri ulice ďalej. On si celú dobu myslel, to čo moja matka? Viem, že to bola aj moja vina a priznám si to, ale citom proste nerozkážem. Nedokázala som zabrániť svojim citom. Nemôžem zato, že som sa zamilovala do Zayna. Srdce sa nepýta, proste si vyberie a miluje. S povzdychom som sa vybrala hore do svojej izby. Snažila som sa ísť čo najtichšie, aby som nevzbudila podozrenie. Nepotrebovala som otázky ohľadom toho prečo som smutná a prečo som plakala. Dvere na izbe som zavrela. Zhodila som zo seba kabát, ktorý som spolu s kabelkou hodila na posteľ. Zobrala som si osušku a vošla som do kúpeľne. Zvliekla som zo seba všetko oblečenie a vošla som do sprchového kúta. Pustila som na seba teplú vodu, ktorá na mňa mala ukľudňujúci účinok. na telo som si naniesla sprchový gél a rozotrela som si ho po celom tele. Opláchla som sa a otvorila som si dvierka. Spolu so mnou vystúpila aj para. Obalila som sa do uteráka a podišla som k umývadlu. Na zubnú kefku som si dala pastu a začala som si umývať  zuby. Osušila som sa, obliekla som si čipkované prádlo a na to dlhé tričko s potlačou tigra. Pomaly  som zišla dole schodmi do kuchyne, kde som si zobrala jogurt a lyžičku a znova som vyšla hore do izby. V polke schodov som stretla Mirandu.

"Ale, ale. Počula som, že ten tvoj chlapček ťa opustil."

"Miranda ja vážne nemám chuť hádať sa dobre?" odtrhla som od nej zrak a znovu som zamierila smer moja izba.

"Tak toto nie, mne sa nebudeš otáčať chrbtom." nechápala som čo s tým chce urobiť, ale pochopil som keď ma prudko potiahla za ruku a ja som už len cítila prudký naraz. Spadla som rovno na moje vypuklé bruško. Pocítila som obrovskú bolesť a potom nič. Len tma. Je toto môj koniec?!

Circle of secretsDonde viven las historias. Descúbrelo ahora