"Čo tu, do šľaka robíš?" vypliešťala som na neho oči. Nemohla som uveriť že on...
"Počkať, vy sa poznáte?" čudoval sa zmätený Kevin. "To mi povedz ty, Kevin." prskal taktiež prekvapený Justin. "To vy sa poznáte?" každý z nás bol prekvapený - Justin nevedel, že Kevin je môj brat, Kevin nevedel, že ja a Justin sa poznáme a ja som nevedela že Justin zas pozná môjho brata.
"Tak počkať, odkiaľ sa poznáte?" spýtala som sa, keď sa situácia trochu upokojila. Obaja mlčali a všimla som si, ako sa na seba letmo pozreli. Niečo mi na tom nesedlo a keď som donútila aby jeden z nich - konkrétne Kevin - niečo povedal, potvrdila som svoje obavy.
Kevin: "No vieš, ja a JayBee máme spoločných niekoľko vecí."
Ja: "JayBee? Kto je to preboha?"
Justin: "Ja." prekrútil očami a ja som na neho zloste pozrela.
Ja: "Aké veci?"
Obaja znovu mlčali. "Tak?!" vyhŕkla som.
"To nieje tvoja vec, Jass." oboril sa na mňa Kevin.
"Pokoj, bro." chytil ho Justin za rameno.
Tak počkať! Kevin je môj 'bro' a nikto ho tak volať nebude! Sotva sa vrátil a už mi ho niekto berie? Snívaj 'JayBee'!!!
"Kevin, ja to musím vedieť! Nemôžem sa o teba naďalej báť! Povedz mi to... tu a teraz!" zasyčala som. Prisadla som si bližšie k nemu.
Už som nemohla vydržať čo i len minútové ticho. Bolo to ako večnosť. Panebože nech to hneď teraz vyklopia!
"Tak hovorte! Vyklopte to, lebo ja odtiaľto vyklopím vás!" vstala som. "Teda nevyklopím...ale už sa to blíži k tomu, aby som explodovala! Takto ma nenaštval doteraz nikto, Kevin!" Aj Kevin po chvíli vstal a podišiel ku mne: "Máme spoločné problémy, Jasmine!" chytil ma za plecia zatiaľ čo mňa chvelo od toho, čo som práve počula. Môj brat je v sračkách...
Justin si vzdychol. "Potrebujeme pomoc, Jass."
"Akú?" opýtala som sa, aj keď som tušila aká bude odpoveď.
"Kašli na to Jasmine, aj tak nám nemôžeš pomôcť." mávol rukou Kevin a klesol na gauč. "Ako to môžeš vedieť?"
Kevin o mne pochyboval? To ma rozzúrilo ešte viac! Od nervov som klepkala prstami o stôl a to tichho a napätie ktoré medzi nami vládlo mnou trhalo.
"Jass, nechceš sa ísť prezliecť?" ozval sa Kevin. "To je moja vec." hlesla som. Nakoniec som však prestala trucovať a pobrala som sa hore.
ღღ ღღ ღ
"Jass?" začula som akýsi známy hlas. Bol to Justin. "Môžem vstúpiť?" Zahmkala som na súhlas a on otvoril dvere. "Je mi ľúto že si sa o nás dozvedela veci, ktoré sme ja aj Kevin chceli udržať v tajnosti." sadol si ku mne na posteľ. "To je v pohode..." pozrela som na neho s úškľabkom na tvári. "Aj tak si to nemala vedieť." hlesol Justin. "Prečo? Lebo vám 'nemôžem'pomôcť?" vyprskla som. Justin chcel niečo povedať, predtým ako som ho zastavila: "Ale ja môžem. Záleží mi na bratovi a ja vám jednoducho musím pomôcť! Je neskoro na vycúvanie Justin. Priznaj, som vaša jediná nádej!"
"Myslíš si, že niesme schopní si niekoho zohnať, alebo si vyriešiť svoje problémy? Tak to si na omyle dievčatko. Niesi najdôležitejšia ako si možno myslíš a našemu biznisu sa vôbec nerozumieš! Tak skludni hormóny zlato lebo to s tebou nedopadne dobre." -To sa mi Justin akože vyhrážal? V mojom dome? "Vypadni!"
"Čo?" vypleštil oči. "Hovorím vypadni!" zvolala som znovu. Justin sa na mňa pozrel a vedel, že to prehnal. Chvíľu na mňa hľadel potom si oblizol pery, postavil sa a odišiel. "Prepáč." povedal predtým než zavrel dvere mojej izby a tým mi zmizol z dohľadu. Bola som rozčúlená, od zúrivosti som plnou silou vrazila do dverí a klesla som na zem. Do očí sa mi vtlačili slzy a bohužiaľ, neudržala som ich a do izby vošiel Kevin. "Jass ja..." Prerušil sa, keď uvidel, že plačem. "Hej, čo je?" chytil ma za ruky. "Nič." vytrhla som ruky z jeho zovretia a chrbtom ľavej ruky som si utrela oči.
