Zalapa som po dychu. "Počkať." zvolala som po tom, ako sa otočil a kráčal k autu. Pozrel na mňa a hm-knutím mi naznačil, aby som dopovedala čo chcem. "Neverím tomu." povedala som potichu.
"Iste." zaškľabil sa a pokračoval k autu. "Naozaj!" pohla som sa vpred. Justin ma ignoroval, ale nemyslím si, že ho to čo práve zistil ranilo. Bola som si istá, že je na takýto názor ľudí zvyknutý. "No tak prepáč." zamrmlala som. Justin zastal. "Ako, prosím?" dal ruku za ucho a potlačil ho vpred, čím chcel naznačiť, že 'zle počul'. "Povedala som prepáč." usmiala som sa. "Fajn." znovu pokračoval. Otvoril dvere auta a nasadol.
"Nechceš zviezť?" opýtal sa. Chvíľu som rozmýšľala nad tým, čo povedal a či mám prijať jeho ponuku. Nakoniec som teda nasadla. Zabuchla som cínové dvere jeho Range Roveru a pozrela som na Justina. Stretli sa nám pohľady. Zase. Mal neskutočné oči...A ten úsmev... Sexy.
Justin naštartoval a vyrazil. "Kam to bude?" spýtal sa. V jeho hlase bolo cítiť pobavenie. Prezerala som si ho od hlavy po päty. Hľadala som na ňom chyby, ktoré neexistovali a to ma na ňom tak fascinovalo. Justin si to však zjavne všimol, pretože spomalil a začal si ma premeriavať. Pobavene sa usmieval. "Čo je také zaujímavé?" zaškeril sa. Keď som si uvedomila, že to, čo som práve robila nebolo také nenápadné ako som si myslela, cítila som ako sa červenám.
ღღ ღღ ღ
Po pár minútach auto zastavilo pred mojim domom. Rozlúčila som sa s Justinom a dúfala som, že ešte niekedy uvidím jeho srdečný úsmev. Potom som sa zadívala na dom a spomenula som si, ako sa ma mama bude vypytovať ako tam bolo a podobne, pri najlepšom zistí že som 'pila' a budem mať zaracha. Vôbec sa mi tam nechcelo.
Asi predpovedám budúcnosť! Sedela som na posteli a pozerala si SMS-ku, ktorá mi prišla od Emmi:
Emma: Prepáč, že som nešla, dúfam že si v poho.
Hodila som mobil do vankúša. Rozhodla som sa ju ignorovať. Tak a teraz, ako to prebiehalo s mamou:
Vošla som do domu. Vyzula som si tenisky a vošla som do obývačky. Samozrejme tam sedela mama a pozerala telku.
"No ahoj." pozdravila mama.
Zamrmlala som si popod nos nesúvislé slová, kráčala som do kuchyne. Vzala som si fľašku a dve müsli tyčinky. Chcela som ísť hore od izby, keď prišiel otec. Vošiel do obývačky, pobozkal mamu a zahľadel sa na mňa.
"Ty si pila." zahlásil po chvíli.
Do riti!
"Eh, čo?" koktala som.
"Toto nezaprieš! Máš červené oči! Čo to má znamenať?!" prbližoval sa ku mne. Jeho naštvaný pohľad hovoril za všetko. Bol už celkom blízko keď mu vyletela ruka a pristála na mojom pravom líci. "Čo to...?" z očí mi vyhŕkli slzy.
"Ste normálni?" otočila sa k nám mama.
Pozrela som na ňu a potom znova na oca. Mračil sa, bol naštvaný a ja som mrnčala.
"Skončila si so mnou!" povedal rozzúrene. "S radosťou!" odsekla som a s dupotom som vybehla hore schodmi na chodbu, kde sa mi začala prihovárať mama potom, ako vošla do kúpelne. Odignorovala som ju a zúrivo som zabuchla dvere mojej izby.
Sadla som si na posteľ a položila fľašu s vodou na dve banánové müsli tyčinky vedľa mňa. Hodila sa o čelo postele, zažala malú nočnú lampičku, ktorá bola na mojom nočnom stolíku a vzala som si knihu.
Asi o desať minút som počula ako niekto kráča po schodoch.
Podľa hlasu, ktorý si niečo šomral popod nos som spoznala, že je to mama. Ani som si predtým nevšimla že už stihla zíjsť. Otvorila kúpeľňové dvere a zjavne vošla dnu. "Po víkende si zbalíš veci a odídeš!" zakričala predtým, ako dvere kúpelne znovu zavrela.
Trochu ma to prekvapilo ale nevšímala som si to.
Vzala som si jednu z tyčiniek a rozbalila som ju. Neisto som si odhrýzla prvý kúsok, pretože túto banánovú müsli som ešte nejedla - bolo to to prvé čo mi prišlo pod ruku - a po chvíli úvahy som usúdila, že je celkom dobrá. Konečne som otvorila knihu a začala som čítať. Zahĺbila som sa do nej natoľko, že si ani nepamätám, kedy som zaspala.
ღღ ღღ ღ
Ráno som sa zobudila asi o pol jedenástej, Svetlo už prerážalo zastreté žalúzie. Pomaly som otvorila oči a rozlepila suché pery. Nebola som celkom vyspatá, pretože v noci moja mama kričala a trieskala ako zmyslov zbavená, Mala som chuť jej povedať nech drží hubu, ale radšej som sa tvárila, že spím.
11:15
Stále som ležala v posteli, mysliac na všetko možné. Ani som si to neuvedomila a začala som myslieť na Justina. Stále som videla ten jeho úsmev.
Do reality ma pebudilo hlasné vybrovanie môjho mobilu, ktorý bol ešte stále zaborený vo vankúši. Vzala som ho a zbadala som, že mi prišli dve správy.
Od: Emma: Jass, prečo mi neodpisuješ? Ozvi sa...
Pre: Emma: Vidime sa v škole...
Pri druhej sms-ke sa mi rozžiarila tvár.
Od: Neznáme: Stretneme sa ešte? :* -Justin
Odkiaľ má moje číslo? To by ma teda zaujímalo. Ale i tak ma zahrialo pri srdci. Ani neviem prečo, veď ten chalan je najviac nenávidený v meste.
Pre: Neznáme: Skús mi povedať ty ;)
Netrvalo dlho a 'neznámy' znovu odpísal.
Od: Justin: Dnes 3:00PM??
Jo! Samozrejme!!! Vyskočila som z postele a začala som tancovať. Ak mám pravdu povedať, vyzeralo to ako keby sa káčer snažil preletieť ohradu. Úplne som Justinovi zabudla odpísať. Pripomenul mi to až ďalšou sms-kou, kde sa pýtal či to platí a ja som mu odpísala nech po mňa príde. Odhodila som mobil na posteľ a zišla som dole do kuchyne.
I keď bola sobota, moji rodičia boli v práci a tak som mala dom sama pre seba. Spravila som si raňajky - známe u mňa ako aj cereálie s mliekom a sadla som si na gauč, kde som hľadala ovladač od telky. "Kde len môže..." "Jass?Ahoj." začula som akýsi známy hlas. Otočila som sa. Bol tam...môj starší brat Kevin. Zajačala som od prekvapenia, ale on ma ihneď utíšil prstom na jeho perách. Vyletela som z gauča ako raketa a hodila som sa Kevinovi okolo krku. Nebol tu už takmer vyše roka a už som ani nevedela či vôbec príde domov. Pevne som ho objímala a on mi vlepil jemný bozk na čelo. "Škrtíš ma Jass." chabo sa zasmial.
"Čo to malo znamenať?" osopila som sa na neho keď ma donútil pustiť sa jeho krku. "Čo ako?" zmraštil čelo. "Nechal si ma tu samú." vyčítala som mu. Kevin sa ľútostivo zasmial a znova ma objal okolo pásu. Pritisol si ma k sebe a povedal: "Prepáč..." Opäť mi venoval bratský bozk na vlasy a následne ma po nich pohladil. Potom sa odomňa odtiahol a chytil ma za ramená. "Chcem ti niekoho predstaviť."
"Koho?" nadvihla som obočie. "Počkať, ja som teraz vstala, nemôže ma vidieť takto." preľaknuto som sa odtiahla od Kevina.
"O to sa nestaraj, videl už väčšie hrôzy ako si ty." posmieval sa, čím si odomňa zaslúžil úder do bicepsu. "Si hnusný." zavrčala som ale ihneď som sa zasmiala. "Tak dobre, pozvem ho dnu." povedal. Nedočkavo som sa opierala o zárubňu dverí, keď do nášho domu vkročil...Justin.
