ROKY

45 8 0
                                    

,,Ja."

,, Čo odo mňa chceš?!"

,, Je to ľahké. Heslá a tajomstvá klanu Foot."

,, Nikdy!"

,, Môžeš si s tým zachrániť život."

,, O čom to ako hovoríš?!"

,, Keď to nepovieš tak ťa zabijem alebo bohužiaľ nezažijem to potešenie zo zabitia teba ale Trhača. Jednoduchá návnada."

,, Opovážiš sa dotknúť môjho mistra!"

,, Takže mi stačí ťa zabiť, tak to chceš?"

,, Šmejd jeden.... ahhh!"

,, Môžeš si za to sám. Máš byť ticho!"

Karan zapichol nôž do Raphovej ruky. Ruka, podlaha a Karanova ruka boly od krvi. Raph zvráštil tvár.

,, Tak. Povieš mi niečo?"

,, N-nikdy!"

Karan sa usmial a pokrútil nožom.
Kvílivé zvuky sa odrážali od stieň.

,, Nič?"

Ticho. Karan zakričal na niekoho a z dverí vošiel chlap na ktorom bolo vidieť že sa v týraní ľudí i mutantov vyžíva.

Karan vytiahol nôž a podal mu ho.

,, Je to tvrdý orech. Uži si ho." Pousmial sa a sadol si na stoličku oproti nim.

,, Neboj sa ja ho rozlúsknem. Tak čo malý povieš mi niečo?"

,, Nikdy!"

,, Tak nie." Povedal neznámi a priložil mu na ruku čepeľ noža veľkého ako jeho hlava. Pomaly ho zatlačil a zaril hlbšie a hlbšie. Ale stále pomaly.

Raph kvílil kusal si do jazyka aby nevykríkol. Po tvári mu stiekal pot od bolesti. Von sa mu drali slzy.

Teki ktorý bol privolaný nôž potiahol vyššie. Nič. Raph bol ticho až na nepatrné kvílenie.

Tekiho štvalo že jeho obeť nekričí. Nahneval sa a zapichol nôž do druhej ruky tak až narazil na stenu. Toto sa nedalo vydržať. Raphael vykríkol  a trhol hlavou natolko že jeho slzy vyleteli dovduzhu a to tak zúfalo a bolestivo že sa Karan pousmial.

,, Tak. Chceš ďalej mlčať."

,, Tebe nepoviem z klanu Foot ani mäkké j!"

Pokrčil ramenami a popohnal Teki aby si pohol, nechce meškať na schôdzu.
Ďalšiu hodinu sa miestnosť plnila vykrikmi plnej bolesti.

Raph mal porezané celé ruky a nohy.
Dostal aj niekoľko päsťoviek za mlčanie.
Pripadalo my to ako roky. Akoby roky umieral.

Konečne odišli a on si mohol oddýchnuť.
Nevedel presne ale myslel si že je tak po polnoci. Misto okolo neho stíchlo. Jedine kamera a stolička plnila strašidelne prázdnu miestnosť.

Sklopil oči a uvidel mláky krvi. Toto nie je dobré. Pomyslel si a upadol do bezvedomia.

Pohľad Donna

Prišli sme domov. Mikeyho ruku som ošetril. Ďalšia akcia by mala byť zajtra a to záchrana Rapha.

Dúfam že ho nájdeme ešte živého.
Zvyšok noci sme plánovali akciu.

Po polnoci sme sa vybrali podľa signálu od Raphovho žetfonu. Zaviedol nás priamo ku Karanovi.

Do budovi sme vkĺzli a zašili sa do miestnosťami s kamerami. Podľa výskumu má klan Teki kameri všade.

Niektoré boli zablokované. Pre mňa žiaden problém. Heslo bolo nečakane ľahučké a nám sa vyskitol pohľad na par miestností.

,, Bože!" Vykríkol Leo a ukázal na obrazovku číslo 22.

,, To je Raph!"

,, Čo mu to spravili?!" Roztriasol sa Mikey.

,, Poďte. Rýchlo!"

Z miestnosti sme vyšli a odkráčali tam kde bol Raph. Otvoril som ťažké dvere a vošiel do tej miestnosti.

Dvere sa zavreli a Leo zapálil svetlo.
Raph visiací na stene dorezaný a celý od krvi.

V Miestnosti bola iba kamera a stolička, samozrejme aj náš brat.

Sfotil som miestnosť z pohľadu kameri a obrázok som prilepil na kameru.

Medzi tým Leo odsekol Rapha a Mikey mu ho pomohol zabaliť do deky.

Leo nás viedol budovou a my dvaja sme držali Raphieho. Našťastie, budova bola dokonale prázdna, tak nebol problém sa tam dostať ani sa dostať von.

Rapha sme odniesli domov. Chlapci ho položili na stôl, chvíľu tam boli a potom odišli.

Ja som zašil a vyčistil Raphovi rany po noži.
Umyl som mu tvár a presenul ho na moju postel v labáku. Ja som si sadol na stoličku a hneď zaspal.

NEW SHREDDERWhere stories live. Discover now