Vstúpila som do domu no nikto nebol doma. Zakričala som na mamu no nič nebolo počuť, zobrala som telefón a vytočila jej číslo. „Mami? Kde ste všetci?” „Oh ahoj prepáč že som nezavolala ale išli sme ku mojej kamarátke Marlen, vieš to je tá moja spolužiačka. Neviem kedy prídeme ale skôr ako okolo pol noci to nebude.” „ Mami ale však je len štvrtok a Joshua má predsa školu.” „Ja viem, že je štvrtok ale veď zajtra je sviatok takze nejdete do školy.” „No dobre,” vydýchla som si a zrušila ju. Čo budem teraz robiť keď nieje nikto doma? Napíšem Willovi. L: Ahoj W: Ahoj L: Nešiel by si von? W: Veď len pred chvíľou sme sa rozlúčili L: Ja viem ale nemám nikoho doma a nudím sa W: Dobre teda kde sa stretneme? L: Čo tak pre mojím domom? W: Za 15 minút som tam 😃 A teraz nastáva ťa chvíľa kedy nevie čo si mám obliecť. Síce nieje až taká zima no nieje ani 35°. Tak som vytiahla zo skrine:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obliekla si to, rýchlo pozrela do zrkadla ako vyzerám a keď som videla moje strapaté vlasy len som ich uladila. Všetko bolo okay. Rýchlo som zbehla schody otvorila vchodové dvere a zistila, že Will je už tu. „ Ahoj Will,” pozdravila som. „ Ahoj, kráska,“ nechápavo som na neho pozrela. „ Prepáč, ak ti to vadí ja s tým prestanem.” „ Nie nevadí to je v pohode len...ma to trošku zarazilo. Vôbec prečo si ma tak nazval?” „ Lebo si pekná a toto sa tak hodilo,” usmial sa tým jeho nádherným úsmevom. „ Dobre teda kam ideme?” spýtal sa po chvíli keď som neodpovedala. „ No môžme si ísť niekam sadnúť.” „ Mohli Ale kam? Poznám jednu dobrú reštauráciu, možno tu nebývam dlho ale boli sme sa s rodičmi najesť v Charlotte majú tam výborné jedlo.” „ Hmmm tam som ešte nebola.” „Môžme tam teda ísť.” Išli sme dobrých 25 minút kým sme tam prišli.
Will mi podržal dvere a kde som vošla vošiel hneď za mnou. Chvíľu sme sa obhliadali po nejakom voľnom stole. „ Lilly poď, tam vzadu je voľný stôl.” Prikývla som.
Čašník nám doniesol jedálny lístok. Obzerala som toľko jedál, a vôbec som netušila čo si mám vybrať. Will si hneď vybral. „ Ja si asi dám steak,” povedal a nahodil ten neodolateľný úsmev. „ Čo si dáš ty?” „ Vôbec netuším. Čo by si mi doporučil?” „ Daj si kuracie prsia na prírodno s ryžou je to fakt super.”
Objednali sme si a začali sa rozprávať o škole, kamarátoch a podobných veciach. Čašník nám doniesol jedlo po nejakej tej chvíli.
Dojedli sme a keď som chcela zaplatiť, predbehol ma Will. Bolo už celkom dosť hodín no nie až tak. Takže som zostala s Willom. Išli sme sa prejsť okolo mesta.
Odprevadil ma domov no než som stihla vstúpiť dovnútra má chytil za ruku a otočil k sebe. Než stihol niečo povedať začala som rozprávať ja. „ Ďakujem za pekný večer a aj za tú večeru.” „Nieje zač, kráska.” Začal som sa červenať. Skôr ako som na niečo pomyslela sa mi oprel o čelo a pozeral do mojích očí, tie jeho boli nádherné. Pritisol jeho pery na tie moje a mne sa rozbúchalo srdce. Začala som spolupracovať, po nejakej dobe som sa odtiahla. „ Ďakujem za ten najkrajší večer,” poďakoval a znovu sa usmial tým úsmevom. „ Ja ďakujem ešte raz za všetko,” popri lúčení som mu vtisla malú pusu na líce.
Doma ešte nikto nebol. Vošla som do kuchyne a vybrala z chladničky džús. Popri jeho pití mi zvonil mobil tak som ho zdvihla. „ Áno?” „Lilly to som ja Will. Chcel som ti poďakovať ešte raz a spýtať sa ťa či by si nešla zajtra niekam von.” „Jasné rada pôjdem.” „ Prídem po teba okolo druhej teda ak ti nebude, že je to tak skoro.” „Nie nebude, tak ťa budem čakať. Už musím ísť ahoj.” „Ahoj.”
Zase po dlhšej dobe ale snáď vám to nevadí. Ak sa vám bude táto časť páčiť budem rada ak mi dáte vote.
