Typický život blázna 😋

Po zimných prázdninách😘

Začala škola a JAR moje tretie najoblubenejšie obdobie. Dnes je Pondelok a idem do školy. Cesta do školy je dlhšia než je normálne, pretože je v lese. Tak aby sa nikto nebál chodíme v skupinkách.

To bolo k dnešnému úvodu. Ráno som sa zobudila o siedmej, takže som zaspala. Moja staršia sestra už nebola doma. A tak som volala Carlosovi, že či ma ešte čakajú pri KD (kultrný dom). Carlos mi povedal, že je v škole aj s ostatnými. Zlakla som sa, pretože som nevedela s kým mám isť do školy. Tak som sa zbalila a išla som ku KD, lebo ma napadlo, že ide ešte jedna skupina. Táto skupina je zložena zo záškolákov. Mrazilo ma po chrbte, lebo oni su najhorši ale musím to vydržať.

Dorazila som ku KD a čakala som. Bolo pol ôsmej, to už nám začala škola a oni iba dorazili ku KD. Jeden sa ma spýtal, že čo tu robím keď chodím vždy na čas. Začali sa mi vysmievať. No to mi nevadilo a tak sme vyrazili. Jeden je strašne mylí ale nedáva to najavo keď je s ostatnými.

Mojmír- Ahoj
Ja- Ahoj
Mojmír- Prečo dnes ideš tak neskoro!?
Ja- No ja.....
Sebastián- STOJTE!!!

Sebastián je taký vodca.

Sebastián- Ide školský autobus skryte sa!!!
Ja- Prečo veď nás rýchlejšie zobere do školy.
Sebastián- Ty krava drž hubu, ty o tom nič nevieš!?
Ja- Nie!
Sebastián- Bože!! Keby že nastúpiš tak si mŕtva!! To ty rodičia nepovedali!?
Ja- Nie......

Pred školským autobusom sme ušli a našli skratku ku škole. Jasné, že som mala od učitela zle. Po prvej hodine sme išli na chodbu kde sme sa bavili a kedže tade išiel Mojmír, išla som za ním. Asi neviete prečo som za ním išla tak vám to poviem. Mojmír je o rok starši a vzedalenši a dobre sa uči tak som sa išla poradiť ako má byť jedna úloha zo slovenčiny. On je zo slovenčiny macher.

Po prestávke začala slovenčina a velká písomka. Písomku som zvládla na dvojku. Ale čo čakalo potom tak to bolo hrozné a teraz ku skutočnosti je tretia hodina a to je telesná. Asi si hovoríte čo je na telesnej také zleho, ale to nechodíte na moju školu tu chodíme loviť. A kedže lovíme v lese kde su príšery pre nás reálne tak máme čo robiť aby sme prežili. Zazvonilo a všetci žiaci vyšli von z budovy so zbraňami v ruke a začalo sa to. Každý chodí sam.

Po oddelení sa vždy vyberám na Juh pretože je tam veľa jeleňov ale dnes tu nič neni. Idem trošku ďalej a skoro som sa povracala pretože všade bola krv a  roztrhané jelene. Chcela som jačať ale učitelia nám hovoria, aby sme ostali v klude a nejačali lebo to privolava inu a horšiu zver. No lenže v mojej panike to nešlo a tak som sa schúlila do klbíčka a plakala som. Po chvilke som počula kroky. Myslela so, že je po mňe. Bola som vystrašená až k smrti a tu ma niečo alebo niekto chytil za ruku a povedal mi, že ma hladajú pretože hodina skončila. Mojmír sa na mňa díval nechapavo a tak som sa ho rozhodla obíjmúť.

Mojmír- Valika prestaň!!
Ja- Prepač ale nešlo to.

Vrátili sme sa a pre istotu som išla ku školskej doktorke. A tá zistila že mi nič neni a poslala ma na poslednú hodinu matematiky. Matiku som prežila a išla domov s mojou skupinkou. Doma som sa naučila a ako to býva išla som von za kamošmi, ktorý mi vyčitali, že som nešla ráno s nimi. No nejako som sa vyhovorila a išli sme na korčule. Po chvilke sme stretli záškolákov, ktorý sa nám vždy vysmievajú hlavne Carlosovi ale dnes som sa ho zastala, čo odomňa nečakali a hneď ako som to do povedala, ako keby nastala tma. Všetci sme poutekali domov k rodičom. Ja so strachom som si umyla zuby a išla spať.