Typický život blázna 😋

Stala sa zo mňa záškoláčka??

Po zazvonení budíka som sa zobudila, ale strašne som bola unavená pretože som cez noc moc dlho nespala, kvôli tomu že som sa bála. Tak som sa rozhodla ešte ísť spať. No ale to moc dobre neskončilo, pretože ma zobudila mama, že prečo som ostala doma keď som mala byť v škole. Kedže som mala otvorené oči ako neviem čo tak som ju na prvýkrát nepochopila a tak som tam päť minút ležala. Potom som sa spamätala a s nervami bežala si zbaliť veci a do školy. Bolo deväť hodín a záškoláci boli už v škole. Tak ma napadlo ísť tým zabijáckym busom, ktorý podľa záškolákov zabíja malé deti, ktoré chodia neskoro do školy. Tak som sa postavila na zastávku a čakala na bus. Asi po piatich minútach tam zastavil a ja som nastúpila s buchotom srdca. Pán vodič je starý milí chlap, ktorý deti nezabíja. Celú cestu do školy som sa s ním rozprávala.   

VODIČ AUTOBUSU- Prečo ideš tak neskoro??                                                                                                             JA- Zaspala som.                                                                                                                                                                     VODIČ- Jo to chápem, to keby môj syn zaspal tak by išiel vždy so záškolákmi.                                          JA- Možno to bude také divné ale kto je váš syn?                                                                                                    VODIČ- Tebe to nepovedal?                                                                                                                                                JA- Kto?                                                                                                                                                                                      VODIČ- No veď Mojmír, nič iné cez deň nehovorí len o tebe.

Prestali sme sa rozprávať, pretože už sme zastali v škole. Pozdravila som a bežala na hodinu telesnej. Pán učiteľ ma sprdol kde som bola. Zobrala som si výstroj a išla som hľadať tú príšeru, ktorá roztrhal tie jelene ale bohužiaľ som ju nenašla ale zato som našla roztrhané ovce a kravy. Bolo to hrozné ale čo už, cestou na späť som za mnou počula kroky ale neodvážila som sa obrátiť. Pán učiteľ si všetkých žiakov zavolal a rozdelil nás do dvojíc, ja som strašne chcela byť s Carlosom ale dal ma s niekym starším a s niekym na koni. Bol to Mojmír (cítila som sa trapne lebo keď som počúvala pána vodiča ako o mne hovoril). Pán učiteľ nám nakázal aby sme išli tam   kam chceme, bola som rada že pôjdem hľadať to monštrum.

Ani som sa na Mojmíra nepozrela pretože som bola naštvaná že mi to nepovedal. 

M(Mojmír)- Valika stoj!!!!!!!!!!                                                                                                                                            Ja- Prečo?!                                                                                                                                                                                 M- No veď máš ísť za mnou ty, nie ja za tebou!                                                                                                            Ja- Vážne?! To ja viem ale nemám rada keď idem s niekym kto nenávidí svojho otca za to že je vodič starého autobusu!!!!!

Skríkla som na neho a od vtedy sme sa cez hodinu nerozprávali ale Mojmír nakoniec išiel za mnou. A ako sme sa ponárali do lesa začuli sme výkriky našich spolužiakov, ihneď sme za ním išli a uvideli sme to zviera čo roztrhalo ti jelene a ovce. Ja a Mojmír sme zostali stáť ako stĺp a ani sme sa nehýbali, kvôli tomu čo sme videli. Určite ste zvedaví čo sme videli tak vám to poviem. Ja a Mojmír sme videli ako ta príšera žere našich kamarátov. Po hodine bola chvíľa ticha a hneď potom sme išli na hodinu fyziky. Pán učiteľ nám chcel niečo povedať o niečom zaujímavom ale skôr ako začal vošla do dverí paní Huamontonozeusová, bola strašne nahnevaná. A na celú triedu zakričala ,, KTO Z VÁS BOL U TOHO KEĎ TÁ PRÍŠERA ICH TRHALA?!¨.