„Čo sa škeríš ako opica?"hľadela som na Olivera Collinsa. Ten sa zatiaľ spokojne opieral o možno storočný strom postavený pri škole. Otázka, ktorú som mu položila ešte stále ostala bez odpovede. Určite ma chcel pripraviť o zdravý rozum a celkom sa mu to darilo. Úškrn sa mu pohrával na tvári a pozeral priamo na mňa. Mal oblečené biele tričko, svoju obľúbenú károvanú košeľu a čierne nohavice potrhané na kolenách a samozrejme, nechýbali jeho čierne tenisky a zopár vybíjaných náramkov na oboch zápästiach.
„A čo na mňa hľadíš ako teľa na nové vráta?" odpovedal mi na otázku otázkou. Vedel, že by ma to mohlo dosť vytočiť a ani tentokrát sa nemýlil. Jeho úškrn sa rozšíril, ak to vôbec bolo možné. Ja som sa dvakrát nadšene netvárila. Radšej som sa naňho zamračila a otočila sa na päte. Začala som kráčať preč,keď ma v tom niekoho ruka schytila za lakeť – Collins. Spýtavo som sa na neho pozrela a snažila som sa mu vytrhnúť ale on ma nechcel pustiť. „Čo to stváraš?" vyletela som naňho. „Netvár sa ako slniečko na hnoji," mala som mu chuť jednu vylepiť. „Mňa sa len tak ľahko nezbavíš, Charlie." oznámil mi s kľudným hlasom. Vrhla som na neho vražedný pohľad a tentokrát sa mi podarilo sa mu vytrhnúť z pevného zovretia. Začala som kráčať preč od neho. Keď som bola na konci ulice, počula som ako Collins zakričal: „EŠTE SME NESKONČILI!"
Ale áno Collins, skončili.
YOU ARE READING
Anjel strážny
Romance„A čo na mňa hľadíš ako teľa na nové vráta?" odpovedal mi na otázku otázkou. Vedel, že by ma to mohlo dosť vytočiť a ani tentokrát sa nemýlil. Jeho úškrn sa rozšíril, ak to vôbec bolo možné. Ja som sa dvakrát nadšene netvárila. Radšej som sa naňho z...
