"Za 10 minút pri dverách," oznámil mi a ja som si začala vyberať, že čo si mám obliecť. Nemala som veľmi chuť sa nejak extra obliekať tak som schytila sivé tepláky a jedno voľné tričko. Skontrolovala som sa v zrkadle a zišla som dole schodmi. Obula som si opatrne tenisky a čakala som pri dverách. "Už?" zarazil sa. "Nejdem na ples len nakúpiť," pretočila som pobavene očami. Prikývol a zobral si kľúče. Celou cestou v aute hrala hudba a my sme neprehodili veľa slov. Prišli sme ku vchodu obchodu, kde mi povedal: "vyber si čokoľvek sa ti bude páčiť," na čo som jemne prikývla. Nakupovali sme potraviny, ktoré bolo treba doplniť do domácnosti. Ubehla už chvíľka, keď som si ho všimla.
Pri poličke stál Oli s nejakým chlapom, ktorý som si pomyslela, že musí byť jeho otec. Vytrieštil na mňa začudovane oči, keď som za sebou počula hlas môjho otca: "No koho to tu máme!" povedal výrazne a milo , pričom sa chlap pri Oliverovi k nemu otočil a tým istým tónom prehovoril: "No pozrime sa!" a usmial sa. Zdvihla som obočie smerom k Olimu , ktorý stále začudovane na nás pozeral. Otec k nim vykročil a ja som mu bola za pätami.
"Poznáte sa?" ukázal Oliho otec na svojho syna. Pozrela som sa na Oliho a prikývla som. "No skvele, ako sa darí?" spýtal sa jeho otec. "Celkom fajn," prehlásil môj otec. "Ten je tvoj?" spýtal sa otec. "Presne tak," povedal hrdo jeho otec. Mne to bolo dosť komické a trápne, že som v sebe dusila dobrý záchvat smiechu. Namiesto toho som sa škerila ako opica, čo pobavilo Olivera.
"Mohli by ste sa zastaviť," navrhol im otec. "Jasné, len vyložíme veci doma a sme tam ako na koni," ja som sa len zdvorilo usmievala, pričom mi v mysli hralo len jedno: "To snáď nie," Oli sa víťazoslávne na mňa usmial a ja som mala sto chutí mu jednu vraziť. Keď sa začali otcovia baviť, Oli posmešne prehodil: " A s čím sa budeme hrať? S bábikami alebo s poníkmi?" zagánila som na neho. "S tvojou voodoo bábikou," uškrnula som sa. Vyzeral trocha vykoľajený, na čo som sa len uškrnula. "Tak u vás," rozlúčil sa.
YOU ARE READING
Anjel strážny
Romance„A čo na mňa hľadíš ako teľa na nové vráta?" odpovedal mi na otázku otázkou. Vedel, že by ma to mohlo dosť vytočiť a ani tentokrát sa nemýlil. Jeho úškrn sa rozšíril, ak to vôbec bolo možné. Ja som sa dvakrát nadšene netvárila. Radšej som sa naňho z...
