My tragic story of love...♥

My tragic story of love...♥ 13.

Dobehol  ma za zastavil že ma  chytil  za ruku.Snažil  sa ma  pritiahnuť si ma k sebe a pobozkať.Som  si pomyslela   že si vybral  fákt  super chvíľu.

,,Daniell.“ Oslovil ma.

,,Čo chceš? Nechaj  ma   skončil  si pre mňa  vypadni z mojho  života!“Bolelo ma  to   čo som  hovorila.

Odrstričila som ho  a utekala na  zastávku.Pre  moje   šťastie išiel akurát autobus ktorý  chodí na  naše sídlisko .Bez  váhania som  nastúpila a z okna   autobusu  som  sa   zo  slzami  v očiach pozerala na to  ako  sa ma snaží  dobehnúť.Vystúpila som na  zastávke ktorá  bola najbližšie môjmu  domu a utekala  so mnou.Bolo  mi  neskutočne   hrozne. Nik nebol  doma  odomkla som a bežala do  svojej izby. Vrhla sa na moju posteľ a už  som  sa nesnažila zadržiavať slzy. Vyšla  som  z izby  aby som  sa  presvedčila či som  sama   doma a bola som.Zapla som ntb  a išla na  FB  mala som  asi 500 správ v ktorých  sa  ospravedlňoval no  nemala som  chuť  to  čítať.Naskočilo  mi  v upozorneniach  video na ktorom  som  bola   že vraj označená.Bola som  to  vážne ja ako  utekám pred  Danielom natočil  ma   ten idiot. Popis   videa bol  kačka zdrhla.Do očí  sa  mi  opäť  vtlačili  slzy .Čítala som  si komentáre.Komentoval  to  aj  Daniel keď si  to prečítala  vravela som  si prečo mi písal   tie  správy keď  v tom komente  ma  nazval p***u ?! Utekala som  do  kuchyne  popadla nôž a zarezala   si  do  ruky bolelo  to  riadne ale nič  neprekonalo  bolesť ktorá  nebola   fyzická  ale   duševná.Spomenula som si  na slová  toho jeho  kamaráta.,,Duševne ju zabi!“ a potiahla  nôž skrz celú šírku ruky.Zvonil mi  mobil.Kika sa   chcela  uistiť   či  som  v poriadku.

,,Áno..?“ Pomedzi  výkriky  bolesti  som   sa  jej opatrne spýtala.

,,Dan si  v poriadku?“ Vedela čo  so mnou  je ale   predsa sa spýtala  chcela   to počuť  odomňa.

,,Nie,niesom“ Zložila som.Neviem prečo ale nemala som   chuť sa s nikým  rozprávať.

Moja  krv mi  stekala  z ruky  až  na podlahu  kuchyne.Keď som  cítila tú bolesť   bolo  mi lepšie cítila som  sa ako  keby sa nič nestalo.Bolesť  v srdci prebila  bolesť  z rany na  ruke. Niečo ma  prinútilo  vyroniť  slzu ktorá dopadla na  miesto  kde som pred  chvíľou siahla   nožom. Utrela som  krv z podlahy a išla si   ľahnúť.Celú noc som  nezažmúrila ani  oka, rozmýšľala som nad tým čo  sa  udialo.

Ráno som stala z postele ako keby sa nič nestalo snažila som sa  aby mama  nič nezistila.Nezistila...pfúúú.Po tom  všetkom čo  som  včera  urobia som  predsa nemohla  ísť do kostola.Obliekla som  sa ani jesť som nechcela.Chcela som iba  vypadnúť z domu ,vypnúť  rozum, nepredstierať že som  OK.Prechádzala som po lúke,z ktorej som  mala  výhľad na celé mesto. Ľahla  som si  na mäkkú trávu  a pozerala  sa na  oblohu.