Dobehol ma za zastavil že ma chytil za ruku.Snažil sa ma pritiahnuť si ma k sebe a pobozkať.Som si pomyslela že si vybral fákt super chvíľu.
,,Daniell.“ Oslovil ma.
,,Čo chceš? Nechaj ma skončil si pre mňa vypadni z mojho života!“Bolelo ma to čo som hovorila.
Odrstričila som ho a utekala na zastávku.Pre moje šťastie išiel akurát autobus ktorý chodí na naše sídlisko .Bez váhania som nastúpila a z okna autobusu som sa zo slzami v očiach pozerala na to ako sa ma snaží dobehnúť.Vystúpila som na zastávke ktorá bola najbližšie môjmu domu a utekala so mnou.Bolo mi neskutočne hrozne. Nik nebol doma odomkla som a bežala do svojej izby. Vrhla sa na moju posteľ a už som sa nesnažila zadržiavať slzy. Vyšla som z izby aby som sa presvedčila či som sama doma a bola som.Zapla som ntb a išla na FB mala som asi 500 správ v ktorých sa ospravedlňoval no nemala som chuť to čítať.Naskočilo mi v upozorneniach video na ktorom som bola že vraj označená.Bola som to vážne ja ako utekám pred Danielom natočil ma ten idiot. Popis videa bol kačka zdrhla.Do očí sa mi opäť vtlačili slzy .Čítala som si komentáre.Komentoval to aj Daniel keď si to prečítala vravela som si prečo mi písal tie správy keď v tom komente ma nazval p***u ?! Utekala som do kuchyne popadla nôž a zarezala si do ruky bolelo to riadne ale nič neprekonalo bolesť ktorá nebola fyzická ale duševná.Spomenula som si na slová toho jeho kamaráta.,,Duševne ju zabi!“ a potiahla nôž skrz celú šírku ruky.Zvonil mi mobil.Kika sa chcela uistiť či som v poriadku.
,,Áno..?“ Pomedzi výkriky bolesti som sa jej opatrne spýtala.
,,Dan si v poriadku?“ Vedela čo so mnou je ale predsa sa spýtala chcela to počuť odomňa.
,,Nie,niesom“ Zložila som.Neviem prečo ale nemala som chuť sa s nikým rozprávať.
Moja krv mi stekala z ruky až na podlahu kuchyne.Keď som cítila tú bolesť bolo mi lepšie cítila som sa ako keby sa nič nestalo.Bolesť v srdci prebila bolesť z rany na ruke. Niečo ma prinútilo vyroniť slzu ktorá dopadla na miesto kde som pred chvíľou siahla nožom. Utrela som krv z podlahy a išla si ľahnúť.Celú noc som nezažmúrila ani oka, rozmýšľala som nad tým čo sa udialo.
Ráno som stala z postele ako keby sa nič nestalo snažila som sa aby mama nič nezistila.Nezistila...pfúúú.Po tom všetkom čo som včera urobia som predsa nemohla ísť do kostola.Obliekla som sa ani jesť som nechcela.Chcela som iba vypadnúť z domu ,vypnúť rozum, nepredstierať že som OK.Prechádzala som po lúke,z ktorej som mala výhľad na celé mesto. Ľahla som si na mäkkú trávu a pozerala sa na oblohu.
YOU ARE READING
My tragic story of love...♥
RomanceŽivot 14 ročnej dievčiny ktorá si prejde prvou láskou ktoré sa stane pre ňu peklom a krvavým snom.Zamiluje sa do prváka na strednej pritom ona sama je ôsmačka.Nájde kamarátsku lásku ktorá sa nedá nahradiť ničím.Odpustí mu keď ju podvedi...