My tragic story of love...♥

My tragic story of love...♥ 7.

Keď doskúšala ták nám  vynadala prečo sa  neučíme a sľúbila nám písomku na  budúci týždeň.,,Super,ešte toto mi  chýbalo“!!!  skríkla som na   celú triedu.Cez hodinu  som mu nenápadne napísala na FB  lebo bol online,neodpísal mi  ale videl  to.. :///.Veď viete čo sa hovorí  vďaka   fb vieme  kto nás ignoruje- --,,videné      ,,--- .Keď zazvonilo  zase  som  myslela  iba na  neho, iba na   to  ako  sa pôjde  prejsť  a ako  sa   budeme  na   seba pozerať zamilovanými pohľadmi .Celú prestávku  som   čakala  pred triedou  a pozerala   či  nejde..nešiel L ..,,Čo  sa mohlo  stať že  nešiel?“ Naša ďalšia  hodina   bola biológia.Na hodinu  Bio   chodíme vždy hore  do učebne  ktorá mi od prvého  stupňa naháňa  strach a učiteľka  v nej  ešte viac. Na šťastie som nešla  odpovedať   ale celú hodinu  som  rozmýšľala a kládla si  tieto  otázky:,,Ako  by ma  mohol  chcieť  ako by  o mňa mal  záujem, veď sama keď sa pozriem do  zrkadla sa zľaknem. “,,Prečo my vtedy  odpisoval  a zrazu nie..nemal  čas  alebo  čo?“ Tieto otázky ma    počas celej hodiny  zabíjali. Zvonilo na   veľkú prestávku všetci boli  z toho nadšený len ja   som  si v duchu povedala,,Super 15-minút  zabíjajúcich  myšlienok.Zobrala som si  z tašky desiatu  a sadla si k kamarátkam  akurát  sa rozprávali o chalanoch nič  nové ale tento krát   to  bolo čiastočne iba  o jednom bol to niaky herec  z Paneláka či  čo to.Tých 15-minút ubehlo  ako voda čo  som  vôbec nečakala.Na  slovenčine som  už naňho nemyslela,povedala som  si:,,Kašlať ho!!! “Od vtedy mi  deň ubehol  strašne rýchlo  ani  som  sa nenazdala a už sme mali pomali koniec  6-tej hodiny .Vďaka našim  milým spolužiakom  sme   vedeli presne  kedy  zvoní ich  blbé hodinky  pípali každých 15 min. Dopísali  sme  poslednú vetu odpísali  si domácu  úlohu a Peter začal po šepky  odpočítavať za  koľko  sekúnd zvoní.,,10..9...8..7...6..5..4...3...2...1...0 zvonííííííííííííííííííííííííííííííí !!!“ Domov  zo školy  chodím  s Kikou býva iba   trošku ďalej ako  ja,no  dá  sa povedať že bývame   skoro  pri  sebe. Vyšli  sme pred školu a zhlboka sa nadýchli.Cítili  sme jesenný  vánok a teplo.Myslela som   si  že bude  všetko v pohode,že prídem domov zapnem  telku  a budem ho ignorovať.No  stal  sa  presný opak on vyšiel  aj  s kamarátom pred vchod zo  školy a prišiel ku mne dal mi pusu na  líce a povedal:,,Ahoj...ako  sa máš?“  Odpovedala   som  mu  veľmi  nesmelo.,,Fajn  a ty ako? Kde si bol  dneská  celí deň? Nikde  som  ťa nevidela.“,,Nooo...ja som  bol v škole iba  prvé dve  hodiny potom  som  šiel k doktorke vieš.“