The Klaroline Diaries [SK-FF]

KAPITOLA 7

Ako som sa pomaly blížila k ich domu, v mysli som sa snažila nájsť tie správne vety, ktoré mu vykričím do tváre. Z diaľky som už videla ten ich mohutný dom.
Rozbehla som sa rovno k dverám a intenzívne som na ne začala klopať, kým sa neotvorili. ,,Ako ti môžem pomôcť, Caroline?" prehovorila na mňa Tylerova mama. Vyzerala byť trochu zaskočená mojim výstupom. ,,Dobrý pani Lockwood(ová), chcela by som hovoriť s Tylerom." oboznámila som ju a nadhodila ten najúprumnejší úsmev ako sa len dal. ,,Poď dnu, zavolám ho."
Vošla som do salóniku pre hostí a čakala. Po nejakej chvílke som počula kroky, ktoré sa ku mne približovali. Otvorili sa dvere, v ktorých stál Tyler. ,,Ahoj, Caroline." otočil sa mi chrbtom, aby zavrel dvere. Prudko som k nemu pristúpila a ukázala naňho prstom. ,,Ty si to povedal mojej mame?" zúrila som. ,,Povedal čo?" opýtal sa a tváril sa, že nevie o čom hovorím ale ja mu na to neskočím. Už som naňho chcela znova prehovoriť no v tom sa otvorili dvere, v ktorých stála pani Lockwood. ,,Tyler, idem na pracovné stretnutie, nečakaj na mňa, neviem kedy sa vrátim." oznámila mu a odišla. Chvíľu som bola ticho, kým som nezapočula buchnutie vchodových dverí. ,,O tej autonehode. Viem, že si to videl a viem aj to, že si to povedal mojej mame Tyler." Pokračovala som. ,,Odkiaľ to vieš? Videla si ma?"
,,To teraz vôbec nie je podstatné, chcem vedieť prečo si jej to povedal!" strčila som doňho, no on sa ani nepohol. ,,Ja neviem.. Proste som myslel, že by to mala vedieť." zvyšoval na mňa hlas. ,,Ale o tom vôbec nerozhoduješ ty, Tyler! To vôbec nebola tvoja vec do riti!" strčila som doňho znova, tentoraz silnejšie, až chrbtom narazil o zavreté dvere, čo spôsobilo menší hluk. Tyler sa na mňa zamračil. Zjavne sa mu nepáčilo, že doňho stále udieram päsťami. No v mojom amoku hnevu, som sa na nič iné nezmohla.
Ako som sa ho znova snažila udrieť, chytil obe moje ruky za zápästia. Hruď sa mu začala rýchlo pohybovať hore, dolu. Hlasné dýchanie u mňa spôsobovalo obavy. Pohľad na jeho veľmi nahnevanú tvár skrútenú do naštvanej grimasy, moje obavy len potvrdil. Cítila som, že sa niečo stane, no najviac som sa bála toho, že sa premení.
Tak pevne držal moje zápästia, až som cítila ako sa mi tam vytvárajú modriny. No v tom, ako by sa naštval ešte viac a prudko do mňa sotil.

Tyler's POV

Nevedel som, čo robím no strašne ma nasralo ako do mňa v jedno kuse udierala päsťami. Neovládol som sa a sotil som do nej najväčšou silou akou som len mohol. Videl som iba ako zadnou časťou hlavy, narazila na konferenčný stolík. Zrazu sa mi naskytol pohľad na krv. Rýchlo som sa za ňou rozbehol. ,,Kurva! Čo som to spravil?" chytil som sa za hlavu a kľakol si na kolená. Oči sa mi zaplnili slzami. ,,Caroline? Caroline!" začal som ňou triasť, chcel som uveriť tomu, že je len v bezvedomí. No kaluža krvy z pod jej hlavy sa stále zväčšovala a Caroline sa stále nepreberala. Mojou ľadovou a trasúcou rukou od strachu, som sa snažil nájsť jej tep. Siahol som rukou do zadného vačku, v ktorom som mal telefón. Vytočil som na ňom Damonove číslo. Chcel som veriť tomu, že som ju nezabil. Chcel som veriť tomu, že možno ešte nie je neskoro a Damonova krv ju zachráni. Netrvalo to dlho kým Damon prišiel, no nebol sám. Bol s ním aj vystrašený Stefan. Vedel o tom, čo sa stalo, pretože som to všetko povedal Damonovi do telefónu. Jeho nadprirodzenou rýchlosťou dobehol ku Caroline. Keď ju uvidel ležať bezvládne na zemi, nezmohol sa na nič a padol rovno na kolená. Nepokúšal sa o záchranu, pretože vedel, že je už neskoro. Jej srdce už nebilo. Videl som v jeho očiach smútok a nenávisť, ku mne, zároveň. Prudko sa postavil, chytil ma pod krk a hodil o stenu za nami. Nestihol som sa ani len postaviť zo zeme. Videl som ako sa vydal smerom ku mne, znova ma chytil pod krk. ,,Čo si to spravil?!" pri tejto otázke sa mi pozeral priamo do očí, no ja som svojim pohľadom uhol. Nemohol som sa mu dívať do očí, po tom čo som spravil. Nevedel som, čo mu mám na to odpovedať a preto som radšej mlčal.
Damon za celý ten čas neprehovoril ani slovo. Snažil som sa mu niečo naznačiť, nech Stefanovi niečo povie, ale on tam len tak stál a usmieval sa. On sa usmieva?! Na tejto situácii nie je nič vtipné! No v tom, mu zazvonil mobil, obaja sme sa na neho pozreli.