Love Is Not Over ▪P.JM × J.JK▪

I.

Už je to potretie, čo sa za tento rok sťahujeme. Otcovi sa stále niekde nepáči.

Seoul, moc budov.
Jeju, moc vody.

Teraz ideme do Busanu. Môjho rodného mesta.

Nebol som tam už 10 rokov. Je to pre mňa ťažké, peniaze nemáme ale on, sa chce stále sťahovať.

,,Kde toľko si?! Tie krabice sa same z auta nedostanú!" Zvýšil na mňa hlas ale nie moc, aby si susedia nerobili nejaké predstavy.

,,Toto mi odnes do izby, a nerozbi to." Doslova po mne hodil kabelu s jeho alkoholom. ,,Aspoň mi to podaj normálne." Zamrmlal som si pod nosom, s nádejou, že to nepočul.

Kabelu som veľmi opatrne položil na posteľ. Rád by som ju hodil, nech sa všetko rozbije ale nemôžem.

Jeho kroky ... z jeho krokov dostávam zimomriavky. Nechcem tu byť. Chcem utiecť, ale nemôžem, vždy ma nájde.

,,Choď navariť, vybal veci všade okrem mojej izby. Nechcem aby si mi sem liezol." Ani som neodkýval a ihneď som zdrhol do kuchyne. Urobil som mu miešané vajíčka, ktoré som položil na stolík.

Ja som radšej nezjedol ani kúsok.

Začal som s obývačkou a skončil som so svojou izbou. Veľa vecí nemám a tak to bolo ľahké.

,,Škola mi začína 7:00 a končí o 14:15. Takže mám na spánok necelé 3 hodín." S hlasným vzdychom som išiel do kúpeľne. Kde som urobil potrebnú hygienu a prezliekol som sa do spodného prádla a bieleho, predĺženého tričká.

Skočil som do postele a nastavil si budík na 5:40. Zatvoril som oči a o niekoľko minút som zaspal.