instagram 🔱 vkook

vložka; iv

iv / vložka

"rozídme sa."

slová zvonia v jeho hlave znova a znova, ako starý zvonec v kostole. zvonia hlasno v tej istej tónine, ako monotónna prednáška.

čo urobil? čo sa tento raz pokazilo? kto im nedovolí byť spolu?

"jeongguk, čo to hovoríš?" taehyung zamrmlá a jeho čeľusť sa chveje. jeongguk sa mu do očí pozrie smutne s beznádejou na perách, oslabujúc jeho smutný úsmev.

"ja sám neviem," zamrmlá, pozerajúc sa dole na dlaždicu a do diaľky. "ale nemyslím si, že sme pre seba dobrí."

taehyung sa zasmeje, hnev sa krúti okolo jeho srdca namiesto smútku. "čo prosím?"

"obaja," povie bez výrazu. "nie len ty."

nebo bolo svetlo-modré s bielými oblakmi. slabý odtieň oranžovej a červenej sa pení na obzore ako prašné kriedové pastelky na papiery. bol to perfektný deň, ale slová ktoré vypadli z jeonggukových pier robia všetko sivé a tmavé.

"tento vzťah nikam nevedie," zamrmlá, pozerajúc sa na jeho nechty. "pre koho to vlastne robíme? pre nás alebo pre instagram?"

jeho slová prekĺzli do taehyungovho srdca s ťažkosťou, kymácajúc sa v jeho hrudnom koši. knedlík sa začal formovať v jeho hrdle a potichu sa zadrhol.

"pre nás, samozrejme," odpovie, jeho chrbtom ruky sa dotkol jeonggukových kĺbov. náhly dotyk do nich pošle slabý energetický šok, ale ani jeden z nich necíti nič. "koľkokrát za týždeň postujeme na instagram?"

"zvyklo to byť dvakrát do týždňa. teraz postujeme skoro každý druhý deň."

prečo by sa mal taehyung toľko starať? je to len číselná hodnota, na rozdiel od lásky, ktorú sa snažil skrotiť pre mladšieho.

"je to unavujúce," jeongguk vysvetlí, jeho tmavé mihalnice tienia jeho čokoládovo hnedé zreničky. "a vysoká. skoro som zabudol na vysokú. vraciam sa o dva týždne a všetky fotky, ktoré som spravil sú so samospúšťou."

je veľmi ticho, okrem vánku a premávky v diaľke. taehyung chce znova chytiť jeonggukovu ruku a vniesť ho do svetlejšej situácie, ale mienka je ťažka na ich ramenách.

"takže. áno. myslím, že by sme sa mali rozísť," povie namrzene a ruky zasunie do úzkych vačkov jeho jeansov. taehyung sa na neho otočí so zamračením na jeho tvári a s nádejou v jeho očiach, ktorá žiari medzi jeho mihalnicami.

"si si tým istý?" zamrmlá a mierne zdvihne tón hlasu aby prispôsobil pocit nádeje. "no tak, boli sme spolu tak dlho a poznáme sa skoro rok! naozaj to teraz chceš vzdať?"

jeongguk si hryzie do pery a cíti ako taehyungova ruka príjemne prekĺzne okolo jeho pásu, ale už to viac nie je príjemné. "nechcem to vzdať, hovorím len, že je to pre nás oboch to najlepšie. pokračujem so školou ty zas s modelingom. sme zaneprázdnení ľudia, vieš?"

"áno, ale sme zaneprázdení ľudia, ktorí sa milujú," argumentuje. "keď sa vrátiš domov po stresujúcom dni v škole, môžeš len vbehnúť do môjho náručia a môžme sa maznať-"