instagram 🔱 vkook

stále to nie je vložka, ale je to písané.

uviaznutý.

jeongguk, na druhej strane je smutný.

telefón si odloží do vrecka, ramienok od púzdra foťaku si prehodí cez rameno a zoberie si kľúče.

ide spraviť fotky aby sa uvoľnil.

pre niekoho by bol alkohol alebo drogy rýchlim liekom proti sprostému rozhodnotiu alebo rozchodu. pre jeongguka to bolo fotografovanie, jeho ibuprofen. liek pre obyčajnú chrípku.

tieto dni to fotografovanie robilo ešte horším. aj jednoduchá fotka západu slnka ho prinútila cítiť sa, že mu niečo chýba - chýbala taehyungova silueta.

"znova ideš von robiť fotky?" jimin sa spýta a odvráti pohľad od jeho misky kukuričných lupienok. "je 6 hodín ráno."

"a ty tu ješ cereálie v sobotu ráno," zavtipkuje. "vrátim sa pred desiatou."

"ráno?"

jeongguk sa zasmeje. "o 10 večer."

"sakra nemusíš byť taký zatrpknutý," starší zafrfle popod nos a do úst si strčí lyžičku cereálii. "buď opatrný. zavolaj ak budeš niečo potrebovať."

"mm. keď sa seokjin zobudí, povedz mu že u yoongiho pracujem na jednej pesničke."

jimin prikývne a pozerá sa ako mladší odchádza z domu so šálom okolo krku a s beanie na jeho hlave.

prvú hodinu robí jeongguk niekoľko fotiek o snehu na strechách, poprašujúc domy ako práškový cukor na sladkom dezerte. jeho srdce ho bolí, keď si kúpi palacinky; poleva mu pripomenie lepkavé a medové bozky, ktoré mu taehyung dával na líca. zanechá sprepitné a opustí reštauráciu.

ďalšie hodiny strávi v múzeu umení, robiac fotky o umení a ľuďoch, ktorí obdivujú umenie. jeho srdce ho zabolí; to on by mal obdivovať umenie, obdivujúc taehyunga a jeho bezchybnú tvár. fotky, ktoré spravil sú chladné a bez emócii. filter ich vie napraviť, uistí sa. jeho srdce nie je niečo, čo vsco filter vie napraviť.

popoludní sedí na drevenej lavičke v parku a rozbaluje si sendvič. štvrtinu zje a zvyškol odhodí vtákom, ktoré sa okolo neho zvedavo zhromaždili. slnko svietil a nebo bolo modré. modré, pomyslí si, pozerajú sa dole na omrvinky, koré sa rozsypali na jeho lone. modrá je tá, ako sa cítim. (p/p: blue - modrá može tiež znamenať smútok)

neskôr sa hojdá pri fotografickom oddelení pri jeho vysokej škole, čistiac si jeho sd kartu aby mal miesto na viac fotiek. počítač, ktorý skoro vôbec nepoužil odkedy je na vysokej, mal stále taehyungov fotoshoot ako obrazovku. najprv si jeho spolužiaci mysleli, že je len jeho fanúšikom. potom sa to stalo a bol konečne zamilovaný, konečne šťastný a už nebol osamelý.

je to akoby čím viac sa snažil cez to preniesť, začne to byť ešte ťažšie.

keď presúva fotky do jeho počítača aby ich neskôr upravil, zjaví sa mu nedávna fotka pokrčeného paplónu so slnkom svietiacim cez záclony. už to nebola bolesť. bola to modrina. bolestivá, škaredá spomienka samotnej postele, na ktorej sa držali. jeongguk sa drží paplónu a spomienok.

bože, bol taký sprostý. sprostý, že sa rozišiel s taehyungom so sprostým a nezmyselným argumentom. taehyung si teraz určite myslí, že je komunista. 'zaneprázdnení ľudia nemajú čas na lásku'? ešte aj rozchod cez správu by bol lepší.