instagram 🔱 vkook

nie je to vložka, ale je to písané

niečo nové.

taehyung je pripravený začať znova. spoznať nových ľudí. randiť s niekým iným.

časť neho mu stále chýba jeongguk, veľmi, vie že nie je zdravé žiť v minulosti. nie je žiadna pointa myslieť na smrť, znova.

a jeho rande na celý mesiac sa stal hoseok, jeho najlepší kamarát.

"to si ty, s ktorým ma priradili?" hoseok zatrepe a postaví sa z jeho miesta hlučne. zoznamka sa diala v malej ramen reštaurácii, blízko taehyungovho apartmánu.

taehyung vyzerá začervenane z diaľky, možno je to studeným vetrom, ktorý vial alebo je len prekvapený. usmeje sa keď sa k sebe priblížia.

"ahoj hyung," zafučí, jeho dych vychádza v podobe bieleho, dymového obláčika. starší sa žiariaco usmeje a ruku obmotá okolo taehyungovho pásu.

"mám sa dobre. je zima, pôjdeme dnu? majiteľka vnúri sa nahnevá. ešte som si neobjednal a váha nad tým, že ma vyhodí," hoseok sa jednoducho zasmeje.

"oh, prepáč," taehyung vyhŕkne a jeho líca sa zahrejú v zahanbení. "čakal si dlho? meškám?"

pokrúti hlavou s úsmevom. "vôbec, ale ak sa nepoponáhlame tak nás isto vyhodia."

po vstupe bola atmosféra teplá a skoro horúca, ak by nebolo taehyungovej schopnosti zvyknúť si na radiátor vedľa ich miesta a výpar, ktorý sa vial von z kuchyne.

"dáš si ramen alebo japchae? počul som, že ich robia zo scratchu."

taehyung prestane na moment zízať na hoseoka a znova sa začervená. "dám si len ramen."

"tak dobre," zapíska. "ja si dám japchae."

kým sa hoseok rozptyluje s jedálnym lístkom, taehyung potajomky pozoruje jeho črty. krivku jeho nosa, jeho srdcové pery - mohol cítiť ako jeho štrnásť ročné ja znova ožilo.

taehyungovi sa hoseok veľmi páčil od ôsmej triedy až do prvého ročníka na strednej a zarylo sa to niekde v jeho tmavých tajnostiach. nebol to jeho najkrajší moment; trocha sa hanbil, že sa mu páčil jeho najlepší kamarát.

nakoniec mu to povedal pretože si hoseok všimol, že mladšieho niečo ťaží a prinútil ho hovoriť. hoseok to zobral v pohode a odmietol taehyunga. ale neovplyvnilo to ich vzťah.

vyrástol dobre, taehyung si myslí. hoseok vyrástol z jeho trápnej fázy, to je isté. teraz keď chodil, chodil so sebavedomým krokom. keď hovoril, jeho hlas bol čistý a jasný. keď sa usmial, taehyungove kolená zoslabli.

"ako si sa mal, hmm?" hoseok sa spýta a odložil menu na stôl. "ten rozchod sa ťa dúfam nedotkol?"

taehyung sa snaží nemračiť kvôli nechuti. "nebolo ťažké sa cez to preniesť, myslím. prekvapujúco som viac pracoval a dokonca som dostal ponuku od saint-laurent."

hoseok spokojne prikývne. "to je dobré."

obaja sa začnú rozprávať o hoseokovom súčasnom filmovom projekte a o pesničkách, ktoré sa im momentálne páčia, kým nepríde jedlo, para vlaje na ich tváre.

"nejedol som celý deň," taehyung vydýchne, keď zodvihne jeho paličky.

"tak jedz," hoseok povie bez výrazu. "ak budeš stále hladný, objednaj si niečo iné. je to všetko na mňa, mimochodom. nevadí mi koľko to bude stáť pretože trávim čas s mojim kamarátom."

taehyungove líca sú teplé od teplých slížov a z čudného šťastia. "vďaka,  hyung."

počas jedla ich konverzácia ožije. hoseokov smiech je hlasnejší s každým vtipom, na ktorý si taehyung spomenie a taehyungova červeň v lícach sa zhlbší vždy, keď mu hoseok povie, že je stále tak zlatý ako v tretej triede.

"skús japchae, je to tak hrozne dobré, až je to neuveriteľné," hoseok nalieha a paličky zabodne do jedla aby si z neho nabral. ruku si dá pod paličky aby nič nespadlo a nakŕmi taehyunga.

"naozaj je to dobré," taehyung súhlasí medzi žuvaním. hoseok sa zasmeje a zamrmlá 'povedal som ti'.

večera skončí a stoja vonku, čakajúc na hoseokov taxík, aby ho taehyung mohol poslať preč bezpečne. príval snehových vločiek padal z neba dokonale, vločky padali do ich vlasov a na ich kabáty.

"dnešok bol pekný," taehyung zahmká a prsty prepletie okolo hoseokovej ruky. hoseok súhlasí, jeho úsmev sa zableskne kvôli pouličným svetlám.

"hej, taehyung," starší sa mu pozrie do očí a taehyung skoro cúvne pod jeho pohľadom.

"áno?"

hoseok vyzerá nervózne a jeho ruky sa pohnú v jeho vreckách. "um. chcem len vedieť. chceš skúsiť - skúsiť toto? nie ako kamaráti, ale ako partneri? ak nie, tak chápem."

taehyung zamrká, pouvažuje nad tým a široko sa usmeje. "samozrejme, myslel som si, že už sme. pretože nás tá stránka dala dohromady, heh."

hoseokov úsmev je veľký, jeho biele zuby sú na obzore. jeho ruka vykĺzne z jeho vrecka aby chytil taehyungovu tvár.

"môžem ťa...pobozkať?"

hoseokove hnedé oči sa pozerajú odhodlane do taehyungových, jeho pohľad je tichá prosba. čas sa okolo nich spomalý, zvuk sa stlmí a všetko čo počuje, je len jeho slabý dych a tlkot srdca. strašieho ruka je teplá, známa a je to akoby sa cítil doma.

"áno," dýcha tichšie než šum opadaných listov pri ich nohách.

hoseokove pery pasujú perfektne, možno ešte viac perfektne než jeonggukove, s teahyungovými trepotajúcimi perami. bozk je sladký ako med (spolu s chuťom japchae nad čím budú neskôr vtipkovať), dosť sladký na to, aby hoseok cítil krivku taehyungovho malého úsmevu medzi ich perami. nenútený, chvejúci sa chichot sa vznáša vo vzduchu a nesie sa ďalej vetrom. sneh padá na ich nosy a skĺzne na ich pery, čo taehyunga šteklí.

keď sa od seba odtiahnu, v taehyungovej mysli sa objaví jeongguk trocha dlhšie než by niekto chcel. akokoľvek, hoseokove šťastné švitorenie vyplní jeho uši namiesto ohlušujúcich slov jeongguka, ktoré povedal keď sa rozišli.

"hej, môj taxík je tu. znova vďaka, tae. dávaj si pozor na ceste domov!"

zamáva a taehyung tiež zamáva. lúčiac sa s hoseokom

a starým taehyungom, ktorý miloval jeongguka.

_____

Šťastný nový rok vám prajem lásky! 🎉
Nech je tento rok lepší, než ten predošlí.

Práve som postla nový príbeh, ktorý sa volá POISON IVY a budem veeeľmi vďačná ak si ho prečítate a dáte mi vedieť ako sa vám páči prvá časť :)