LXII.

1.2K 93 21
                                    

Louis je v sprche už celkom dlho. Sem-tam sa odtiaľ ozývajú zvuky podobné mučeniu. To už som začínal byť nervózny. Zbehol som teda za Liamom. ,,Liam?" Oslovil som ho. On na mňa pozrel s plnými ústami, čohosi neindetifikovateľného. Vykašľať sa teraz na rozpoznávanie Liamovej hatlaniny. ,,Si si istý, že si Lou nijak neubližoval?" Spýtal som sa to, kvôli čomu som zišiel tých pätnásť prekliatych schodov.

,,Stoperfentne." Povedal s plnými ústami.

,,Kontroloval si ho? Ako... Keď bol... Nahý?" Nadvihol som obočie. Popravde sám neviem, či to chcem vôbec počuť. Ak povie nie, tak asi zošaliem strachom. Ak povie áno, tak ho asi priškrtím. Liam neváhal a hneď mi odpovedal. Stále s plnými ústami.

,,Nie! To by fom fi nikfy nedofolil fidieť ho naféfo. Je to foj priafeľ." Pokrútil hlavou. Povzdychol som si.

,,Ja len lebo..." Všimol som si Liamovho otráveného výrazu. Asi ho vyrušujem. ,,Nič. Ďakujem." Povedal som a znovu som šiel hore. Louis sedel na posteli v teplákoch a tričku. Zazrel som naňho, čo on vidieť nemohol, pretože hľadel do mobilu. Podišiel som k posteli. Vtedy na mňa Louis pozrel. Vliezol som za ním a ľahol som si naňho. Cítil som ako sa mu stiahli brušné svaly. Pozrel som mu do tváre. Pozeral na mňa a potláčal bolesť. Chcel som mu vyhrnúť tričko, no Louis ma zadržal. Zamračil som sa.

,,Čo skrývaš?" Povedal som podráždene. Louisovi sa v očiach objavil strach. ,,Louis?" Nadvihol som obočie.

,,N-nič." Sťahoval si tričko dole. ,,M-mal b-by si í-ísť d-domov H-Har-ry." Koktal sa. Vtedy som sa už naštval.

,,Sľúbili sme si, žiadne tajomstvá!" Zadkom som si sadol na jeho stehná a chodidlami som mu zatlač ruky do postele aby sa nehmíril. Louis sa snažil brániť. Vyhrnul som mu tričko. Zostal som hľadieť na to, čo som videl. Nevedel som, či mám plakať, alebo Louisa prefackať. Pozrel som mu do tváre. Louisovi po tvári stiekla slza. Stiahol som mu tričko naspäť. V tichosti som zosadol a vyšiel som z izby, pričom som treskol dvermi. Šiel som do obývačky. Hodil som sa na gauč. Tvár som si dal do dlaní. Dobehol za mnou Liam.

,,Harry? Čo sa stalo?" Posadil sa ku mne.

,,Si si istý, že si ho nevidel?" Pozrel som zničene na Liama.

,,Nie... Teda. Aspoň o ničom neviem." Na jeho tvári sa objavila ľútosť.

,,Zavolaj mi sem všetkých, čo sa tu striedali." Liam prikývol.

———————

Vote & Comment!

Love ya'll. ❤

Unreachable [L.S.]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora