Soul Mate (SK)

2. Časť

,,Čo už s tebou." zasmiala sa.

Prešli sme až na parkovisko, kde bolo aj Cassine auto. Namierila kľúče na to svoje a odomkla ho. Rovno si sadla za volant a už len čakala, kým si nasadnem ja. Nemôžem. Niekto ma sleduje. Otočím sa a pri lese ho uvidím. Vysoký chlap v čiernej uniforme. Nespúšťa zo mňa jeho modrý pohľad. Nie je to však cudzinec. Jeho znak je tmavomodrý. Zrazu začne kráčať smerom ku mne. Rýchlo nasadnem do auta. ,,Choď!" poviem Cassandre a pozriem sa von oknom, či neuvidím toho chlapa. Nikde nie je. Zatiaľ.

,,Čo sa deje, Emma?" opýta sa, keď už sme ďaleko od centra mesta. ,,Niekto tam bol. Pri lese. Pozoroval ma." odpovedala som neprítomne. ,,Ako vyzeral?" spomalila, keď sme sa už dostali za kopec, kde sa nachádzajú vlčie dedinky.

,,Mal také blond vlasy, modré oči a v očiach znak, tuším to bol kruh alebo také niečo." nepamätala som si ho presne, čo sa nestáva často. ,,Emma... Ja asi viem kto to je... " povedala, keď odparkovala pred našou chatou.

Nebolo to také veľké bývanie, aby som to nazvala dom. V ľudskom svete sa to tuším nazýva garazónka... Či garzónka? Neviem. No proste táto naša chata má len jednu izbu spojenú s kuchyňou a oddelenou kúpelňou. Keďže sme dve, tak nám to aj stačí.

Kým žili naši rodičia, bývali sme vo väčšom dome, ibaže kvôli úniku plynu zhorel. Bohužiaľ sa ich už nepodarilo zachrániť. My s Cassandrou sme boli v lese so susedmi. Nemali sme im ako pomôcť keďže dom už bol úplne v troskách. Vďakabohu za našu Lunu, ktorá nám poskytla túto malú chatku na okraji dediny.

Vyšli sme z auta a zobrali tašky z nákupov. ,,Doma ti to poviem." zašepká a zmizne v chate. Obzriem sa, no nikoho nevidím. Ani mi nenapadlo, že nás môže sledovať. Ale asi sa tak nestalo, keďže tu nie je. Dúfam.

,,Tak povieš mi to?" opýtam sa jej, keď už sedím na posteli a pozerám sa, ako varí obed. Vzdychne si a položí varechu na stôl. Otočí sa ku mne. ,,Pamätáš si, ako nám otec rozprával o tom vlkovi z Dánska, však?" opýtala sa. ,,Jasné, zabil ho, keďže napadol mamu." odpovedala som. ,,Presne. No potom prišiel za Mathiasom ich Alfa. Povedal, že sa pomstí za smrť jeho Bety." povedala. To, že náš Alfa Mathias sa o tomto incidente rozprával s ich Alfom som vedela, ale čo presne si povedali, som bohužiaľ nemohla vedieť. Keďže Cassandra pracuje ako Lunina pravá ruka, tak vedela vždy o všetkom. A toto zrejme nebola výnimka.

,,Bol to on však? Ten Alfa." opýtala som sa, aj keď som odpoveď vedela. ,,Emma, ja síce už pravdepodobne zajtra odídem preč, no ty nie. Budeš sama. Vtedy asi zasiahne. Nevieme ako ani kedy, ale zrejme vie, že budeš mať 19,Emm. Dnes Mathias povolá stráže k našej chate, aby sa niečo náhodou nestalo... Dokiaľ odtiaľto neodídeš so svojou spriaznenou dušou, nebudeš v bezpečí. Musíš si na seba dávať pozor a never len tak hocikomu."

Prikývnem. ,,Choď za Mathiasom a Laurou, všetko im povedz." povedala a vrátila sa k vareniu. Vstala som z postele a mlčky prešla ku dverám, kde som sa obula, pričom som myslela na to najhoršie. Čo keď ma unesie? Alebo zabije?

Vyšla som z chatky a po cestičke prechádzam cez dedinku. ,,Čo taká smutná?" opýta sa niekto vedľa mňa. Zdvihnem k nemu hlavu a hneď som sa naňho zamračila. ,,Chad, to nemáš na práci nič lepšie, len mi tu oxidovať?" zavrčím. A čo spravil? Zasmial sa. ,,Vypadni." otočila som sa a kráčala ďalej, no ten idiot ma chytil za zápästie a pritiahol naspäť. Bol tak blízko, až som túžila mu mojou hlavou vraziť do jeho brady. Síce by ma to bolelo, ale stálo by to za to. Tento otravný strážca ma už osem rokov otravuje s tým, že určite som jeho spriaznená duša. Vždy mu túto teóriu vyvrátim a zasmejem sa.

Bez toho, aby ma pustil sa mi pozrel do očí. ,,Onedlho budeš moja, ver mi." šepol. Dovoľ mi sa zasmiať, Chad. To sa nikdy nestane. ,,To si už konečne vyhoď z tej tvojej sprostej hlavy, Chad!" vytrhla som si moju ruku z tej jeho a odkráčala smerom k domu, kde bývali Alfa s Lunou.

Zaklopala som na dvere. ,,Ahoj Emma, čo potrebuješ?" milo sa opýtala Luna Laura. ,,Je to vážne, potrebujem pomoc." poviem. Prikyvne a pustí ma dovnútra. Nikdy predtým som tu nebola-nebol dôvod. ,,Pôjdeme do pracovne, tam by mal byť aj Mathias." povie a vedie ma do pracovne. Vôbec ma neprekvapilo, že nepoužila slovo Alfa, keď o ňom hovorila. V súkromí sú takéto formality pre väčšinu svoriek zbytočné. Samozrejme, udržujeme si určitý odstup a rešpekt, ale nikdy to nie je až príliš prehnané. Teda, ak to je v súkromí. Pokiaľ sa zhovárate s Alfom alebo Lunou niekde vonku, či pri obede, kde je viacero ľudí, formality sa dodržiavajú, no stále to ostáva v priateľskej zóne. ,,Mathias. Máme tu vážny prípad." povedala, akoby vedela o čo sa jedná. Spomínaný Alfa sa vystrel na stoličke. ,,Čo sa stalo, Emma?" opýta sa. Laura sa medzitým presunie na stoličku vedľa Alfy a naznačí, aby som si sadla oproti nim. Spravím tak a pozriem sa na nich.

,,Preto som prišla za vami" dopovedala som. ,,Dobre, pošlem s tebou Chada a J-" nedokončil Alfa. ,,Chada nie, prosím, inak ho asi zabijem skôr než sa o to pokúsi niekto iný." prerušila som ho. Bolo to síce neslušné, ale myslím si, že by Alfa nerád prišiel o bojovníka. ,,Fajn, tak pošlem Jamesa a Petea." rozhodne a ja prikývnem. ,,Vďaka." usmejem sa. Vstanem a chystám sa na odchod, no Lunin hlas ma zastaví. Otočím sa. ,,Bolo by lepšie, keby si sa nepotulovala nikde sama. Pete, ako tvoj osobný strážca ťa bude odprevádzať všade. A do lesa by som byť tebou nechodila." dopovie a ja opäť iba prikývnem. Bez pozdravu opustím dom Alfu a Luny. Niekoľko minút som išla smerom domov sama. Onedlho sa ku mne však pripojili dvaja bojovníci alias moja ochranka. James sa milo usmial a Pete sa rozhodol tlačiť mi do hlavy tie isté kaleráby, čo Cassandra. Nieže by som nebola rada, že majú o mňa strach a že ma majú radi, no už mám osemnásť a viem, že nebudem v bezpečí v týchto dňoch. ,,Pete, ja viem, neboj sa. Budem si dávať pozor, predsa so mnou budete obaja." prehovorím. Vzdychne si ale ďalej už mlčí.

Pozriem sa na Petea, ktorý je oblečený skoro rovnako ako jeho spoločník James. Obaja na sebe majú voľné tričká a trojštvrťové kraťasy. Jediné, v čom sa líšia je farba ich oblečenia. Zastaneme pred mojou chatou. Pomaly kráčam smerom ku dverám, no otočím sa. ,,Vy nejdete?" zdvihnem jedno obočie. ,,Eh, nie, my zostaneme tu." povie James. ,,Ale jasné, idete a hotovo.'' povedala som neústupne. Obaja si vzdychli a nasledovali ma až dovnútra chaty. ,,No ako Emm?'' zvolala sestra. ,,Dokiaľ si pre mňa moja spriaznená duša nepríde, musia byť so mnou James aj Pete.'' povedala som jej. Cassandra prešla z kuchyne do chodby, kde sme sa vyzúvali. ,,Ahojte, chlapci.'' pozdravila ich veselým tónom. Prešli sme k posteli, na ktorú sme si všetci sadli a začali debatovať o všetkom možnom.

,,Tak my ideme. Večer sa budeme striedať v hliadke, keby niečo, kričte.'' povedal Pete. Prikývla som. ,,Ďakujem." James len prikývol s úsmevom a odišli.

,,Myslíš si, že ma ten Alfa príde zabiť?'' opýtala som sa do ticha, keď sme už obe ležali v posteli. ,,Keďže ti Mathias dal strážcov, tak súdim, že áno. Ale predsa len, James s Peteom sú naši najlepší bojovníci, nemáš sa čoho báť, Em.'' povedala. ,,Asi máš pravdu.'' vydýchla som a zatvorila oči.,,Dobrú, Em.''

,, Dobrú, Cas.''

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

Helloe!

Musím uznať, táto časť je najkratšia a najnudnejšia, čo ma mrzí, ale aj takéto časti sú potrebné.

V ďalších už príde ✨drama✨ a dúfam, že sa budem môcť nudným častiam vyhnúť čo možno najviac.

Zatiaľ pa v ďalšej časti!