ToG Oneshots

Dekády temnoty - Manorian

Túto kapitolu venujem @hanikstories , tu máš dôkaz že mne to nejde a ešte kvôli tomu spravím zlé meno svojmu milovanému shipu... 

To ticho keď sa na seba pozerali bolo zničujúce, obaja špinavý a uťahaný z boja, ktorý sa odohral pred pár hodinami. Na žiadosť svojich pobočníkov, museli cúvnuť. Adarlanský kráľ sa stiahol takmer okamžite, lebo si uvedomil že to bude rozumnejšie ako s démonom prehrať. Síce bolo ťažké presvedčiť Manon, aby prestala rotovať vo víre boja, jej jednotka so  to zvládla. 

Rozdelili sa do malých skupín a rýchlo zmizli na wyvernoch. Manon a Dorian leteli na Abraxosovi smerom ku strmým svahom pohoria Ararat. Keď zosadli, Dorian začal rozkkladať oheň. Narozdiel od bosorky a wyverna mal smrteľnícke zmysly, ale Manon nevedela prestať pozerať na sever, kde ešte zúril boj.

Dorian si povzdychol a odhrnul si vlasy z očí. ,,Asi by sme mali zohnať niečo na jedenie" rozmýšľal. Jediný kto mu venoval pozornosť bol Abraxos. Bosorka vyzerala, že ho nepočuje. ,,Manon?" skúsil to ešte raz.

Na chvíľku oňho zavadila pohľadom. ,,Ak si hladný, choď loviť".

Kráľ si prekrížil ruky, ani nezaregistroval že poklesla teplota ,,Dobre. Abraxos pridáš sa?". Nečakal, že wyvern to naozaj urobí, ale to ako sa naňho zadíval mu dodalo pocit že mu rozumie.

,,Rozumie nám?" povedal smerom k Manon.

,,Samozrejme" povedala Manon a svoj pohľad znova fixovala na Doriana. Zlaté oči jej iskrili vo svetle ohňa. 

Taká priama odpoveď ho zaskočila, ale aspoň mu venovala pozornosť. Bolo lepšie sústrediť sa na konverzáciu, než na negatívne myšlienky ohľadom boja.

,,Takže mu hovoríš všetky svoje tajomstvá?"

,,Ty by si mu ich hovoril?"

,,Nemyslím si. Moje myšlienky by mali ostať uložené bezpečne v mojej hlave."

,,Dusenie pocitov nie je veľmi zdravé..." povedala, ale sama tomu neverila.

,,Moje myseľ je temné miesto. Nechceš tam byť. Ty alebo ktokoľvek iný, aj Abraxos."

,,Myslíš, že si jediný s temnými myšlienkami princiatko?"

Chvíľu sa na seba bez slova pozerali, rozumeli si ,,Nie, ale myslím že ty ma chápeš bosorča".

Znova sa zahľadela v ústrety boju. ,,Myslíš že sa netvory rodia alebo robia?"

Dorian sledoval jej pohľad k temnote rozpínajúcej sa na obzore. ,,To je komplikované. Valgovia sú netvormi od narodenia, ale my?" pri poslednom slove sa im stretli oči. ,,Aj v našich najtemnejších časoch si nemyslím, že sme netvory.".

,,Hovoríš že tvoja myseľ je temné miesto?" spýtala sa ,,Môj život je temné miesto, dekády temnoty a nič viac."

,,To z teba ešte nerobí netvora"

,,Nepoznáš ma, Dorian" povedala ticho.

,,To je možno pravda, ale za posledných pár týždňov som nadobudol pocit, že si niečo iné, že nie si netvor..."

,,Myslím, že to súvisí s tým že som ti zachránila život, teda skôr dušu."

Ticho sa zasmial. Zlomený a predsa ešte vie ako sa to robí.

,,Myslím si" konečne povedal ,,že aj keby sa netvory rodili, stál sa môžu zmeniť alebo byť zmenené".

Dotkol sa jej ruky. Pozrela sa mu do očí ,,Zmenil si ma, Dorian Havilliard".

Snažila som sa... Hani, Tai, ani nikto iný = prosím nezabíjajte ma. Budem rada ak mi napíšete nejakú kritiku a ktoré postavy chcete. Nabudúce možno niečo o Lorcanovi.

  👽 Ay