15 advices how to be a submissive [Larry Stylinson] || Texting ✓

•10•

,,Dlho sme sa nevideli, ty malá neposlušná kurva."

Vystrašene som čupel na mise záchoda a triasol sa. Jednou rukou, ktorou som sa nemusel podopierať som si prikryl ústa, v snahe zamedziť tak hlasitému kňučaniu, aby sa dostalo na povrch.

,,Takto svojmu pánovi utiecť? Obaja vieme, že to sa nepatrí." spolu s týmito slovami vykročil bližšie ku mne. Počul som, ako sa podrážka jeho topánok sem tam ošuchla o podlahu. Počul, som ako sa približuje ku dverám od kabínok. Bol by som kričal, bol by som plakal, no na moje šťastie hlasivky akoby prestali pracovať. Hlas sa mi totižto zadrhol v krku, teda som nemohol vydať žiaden zvuk, ktorým by som na seba upozornil.

,,Si len môj, Harold. A dobre vieš, ako to u mňa chodí. Tak vylez. Možno ti nezmaľujem prdel tak, ako som plánoval." vravel, dúfajúc, že mu odpoviem. Na začiatku som mal chuť poslušne vyjsť von, no vibrujúci telefón v mojom vačku, mi pripomenul, že nemôžem. Že mám Louisa a že ten sa o mňa postará i keď je niekoľko kilometrov odo mňa.

Vibrácie boli avšak na moje nešťastie počuť. Hoci neboli nejako extra hlasité, Loganovi ako tak napovedali, kde sa asi tak môžem nachádzať. Preto sa premiestnil ku kabínkam v strede miestnosti, čakajúc do kým sa ozvem.

,,Ale, ale... kto ti to píše? Nebodaj tá tvoja náhrada za mňa? Dobre vieme, že ty potrebuješ tvrdú ruku." pokračoval vo svojom monológu. Vystrašene som si nohy pritisol bližšie k sebe a doslova stuhol, keď som mal možno vidieť jeho topánky cez malú škáru medzi dverami a zemou.

To čakanie bolo snáď najhoršie. Cítil som ako mi telom koluje adrenalín, ako rýchlo mi bije srdce. Bál som sa, že by ho mohol doslova aj počuť, tak silno narážalo do môjho hrudného koša. Až napokon takmer vyskočilo von, vďaka silnému úderu do dverí po mojej pravici. Týmto jedným pohybom Logan otvoril dvere od vedľajšieho záchoda, nad čím som vydesene nadskočil. Takéto niečo som vôbec nečakal, teda som ani nemal šancu zachytiť telefón, ktorý sa o pár minút na to váľal na podlahe pri dverách. Dopad môjho mobilu očividne upútal Loganovú pozornosť.

,,Vždy si bol srab." uchechtol sa a skôr, ako som sa čo i len stihol natiahnuť po telefóne, sa dvere predo mnou rozrazili. Bolo všeobecne známe, že Logan chodieval do posilňovne každý deň, teda ma neprekvapovalo, že sa prebil i skrz nekvalitný zámok kabínky.

V okamihu som takmer spadol zo záchodu. Doslova som sa natisol na stenu za ním a pokúsil sa ujsť, no neskoro. Muž predo mnou sa len sám pre seba uchechtol a vyslovil akúsi nemravnú poznámku na môj účet. Následne ruku natiahol ku mne. Pokúšal som sa ju od seba odtlačiť, no nedalo sa. O chvíľu na to mi už totižto zvieral niekoľko pramienok mojich vlasov v pästi. Každým jedným pohybom, ktorým som sa snažil vymámiť z jeho zovretia, som si vybojovával len väčšiu dávku bolesti, ktorej prah som prekročil, v okamihu ako mi na líci pristála facka. Hlavu mi doslova otočilo do strany, nad čím som zavrel ústa, nechávajúc slzy, aby si našli svoju cestu na slobodu.

,,A teraz, keď už držíš hubu, musím uznať, že nevyzeráš najhoršie. Ale vieš, ako by si vyzeral ešte lepšie? S roztiahnutým a najmä fialovým zadkom." zavrčal mojim smerom. S rozšírenými zreničkami som otvoril ústa. Ibaže hlas som mal neustále zadrhnutý kdesi v krku, teda som nemohol kričať o pomoc, ako som mal v pláne.

Logan medzi tým zatvoril dvere od kabínky. Potom sa ku mne otočil a ľahostajne mykol mojimi vlasmi do strany. Netrápilo ho, že ma to bolí, že kvôli nemu plačem. Prosto ma oprel o stenu kabínky, natláčajúc moje pravé líce na chladný povrch steny.

,,P-prosím." vydralo sa zo mňa napokon trhane. Bolo to jediné slovo, ktoré som v tomto okamihu dokázal vysloviť, na čo Logan samozrejme nebral ohľad. Len sa zasmial a stiahol mi nohavice. Bolo mu jedno, že mi opasok spôsobil červené ryhy na stehnách. V tomto momente mu vlastne bolo jedno všetko. Chcel len, aby som trpel a moje prosby, ho len poháňali k činom.