15 advices how to be a submissive [Larry Stylinson] || Texting ✓

Epilogue

Telefón som bez jediného slova položil a natešene sa rozbehol dole ku dverám. Ani som sa len neobzrel či to vonku je naozaj Louis, keď som otvoril dvere a s piskotom som sa vrhol do náruče muža predo mnou. Mne už známa osoba sa trochu zakmásala a krabicu vo svojej ruke odtiahla na stranu. Spokojne som zaboril hlavu do jeho krku a trhane sa nadýchol omamnej vône.

,,Chýbal si mi," zašepkal som do jeho pokožky a rukami som väčšmi oblapil jeho telo. Tisol som si ho čo najbližšie k sebe, zatiaľ čo on sa potichu chichotal. Svojimi perami ma jemne bozkával do vlasov a šepkal mi, ako veľmi rád je doma. Bola to dokonalá chvíľka, ktorú prerušil jeden zvuk. Jedno tiché mňauknutie.

,,Počul si to?" nadvihol som zmätene obočie a hoci nechcene som sa od neho odtiahol. Pohľadom som prešiel na jeho tvár, kde sa ako inak zračil jemný úsmev. Opatrne zložil moje ruky a trochu odstúpil, aby mohol krabicu vopchať medzi naše telá.

Hlavou mi s úsmevom pokynul, aby som to otvoril. S rozšírenými zreničkami som bojazlivo natiahol ruku k vrchnáku a keď som sa už, už prstami obtieral o ružový povrch, sa krabica zatrepotala, pričom to malé stvorenie vo vnútri odsunulo poklop na stranu. Ako inak zvedavo vytrčilo hlavičku na čerstvý vzduch a nahlas zamňaukalo. Ibaže to som ja už omámene stál na mieste, cítiac ako sa mi do očí hrnú slzy šťastia.

,,Prepáč, že som neprišiel hneď. Viem, že to čo sa stalo bolo na teba moc. Mal som prísť okamžite, n-no..." nestihol dohovoriť, keďže som si ho za lem jeho trička pritiahol k sebe. Presne nad krabicou sa naše pery stretli a ja som tak spokojne vydýchol do jeho úst.

,,Ďakujem," zašepkal som roztrasene, keď som sa od neho odtiahol a ruky podstrčil pod nosík snehovo-bieleho stvorenia. To sa najprv odtiahlo, no po istej chvíli opatrne očuchalo moje prsty. Prekvapilo ma, keď mačiatko olízalo jeden nich, nad čím som sa ako inak zasmial.

,,Pôjdeme dnu, čo ty na to? Ja si potom skočím ešte pre kufor a ty zatiaľ môžeš vymyslieť meno pre tohto krpca," poukázal na kocúrika, ktorého som si medzitým stihol zobrať na ruky. Ako inak som si ho okamžite pritisol ku hrudníku a hlavu zaboril do jeho kožúšku.

,,Je nádherný," smrkol som a šťastne sa usmial na muža môjho srdca. Ten ma len jemne pohladil po chrbte a opatrne ma zatiahol do domu.

,,Ty si nádherný," oplatil mi s veľkým úsmevom, pred tým ako mi venoval letmý bozk na pery. Jemne som sa pousmial a trochu sa pohmýril, čo som očividne robiť nemal. Týmto opatrným pohybom som zapríčinil, že sa mi jedna z kučier dostala presne do dosahu mladej šelmičky. Kocúr v mojich rukách okamžite zbystril svoje zmysli a packami chytil kučeru.

,,No dobre. Hrajte sa, ja som hneď tu," oznámil mi Louis, keď mi jemne postrapatil vlasy a odišiel. Jednotlivé pramene sa ako inak nezbedne vopchali priamo pred oči snehovej beštie, ktorá ich začala rôzne hrýzť a hrať sa s nimi. A ja? Nezmohol som sa na nič iné, ako sa na tom smiať.

,,Ty si mi ale príšerka. Taký malý snežný gepard," uchechtol som sa a poškrabkal mačiatko za uchom, načo stvorenie začalo priasť. Akoby vlasy prestali existovať a jediným stredobodom vesmíru bola moja ruku, ku ktorej sa začalo tisnúť.

,,Ale, čo to nevidím. Niekto tu má rád škrabkanie. Zaujímalo či máš rád aj mliečko, ako väčšina ľudí hovorí. Však vieš. Vraj mačky pijú mlieko a tak," jemne som sa usmieval na mačiatko, keď v tom som si dal dokopy dve veci dokopy a vymyslel si tak plne originálne meno.

,,Hm čo takto Milky? Budeš Milky? Vieš, ako mlieko. Máš takú bielu srsť a tak..." prihováral som sa mu aj naďalej, keď v tom sa ozval tichý smiech odo dverí. Pohľadom som na okamih zašiel k Louisovi, aby som skontroloval, že tam naozaj je a potom som sa opätovne začal venovať mačiatku.