ʙᴏʏ ғʀᴏᴍ ᴏʀᴘʜᴀɴᴀɢᴇ [kth•jjk]

▪️7▪️

Otvoril som oči a uvidel okolo seba biele steny. Žeby som bol v nebi? Hmm,to asi nie,kedže sú tu nemocníčne stroje. Poobzeral som sa naokolo. Uvidel som jednu vychovávateľku ako stojí pri okne.
Zrazu sa ku mne otočila a pribehla ku mne.

,,Oh Kookie,konečne si hore! Vieš ako som sa bála?" povedala a chytila ma za ruku. Ja som sa cítil v pohode. Mal som len obviazaný nos.

,,Dobrý,prečo som tu?"
,,Pretože ste sa asi nepohodli včera s Alexom."
,,Skôr on sa nepohodol somnou."
,,Určite za to môžte obidvaja."
,,Prestaňte!! Stále si ho ochraňujete!! Není to žiadny mega,vzácny anjel!! Je to len kokot,ktorý si zlosť vybíja na druhých!!" zakričal som po nej. To som asi robiť nemal. Do jej očí sa začali hrnuť slzy. Priznávam,toto som nemal povedať,ale mal som pravdu!
,,Prepáčte... ja som to tak nemyslel." povedal som jej so smutným hlasom.
,,To nič. Chápem ťa." povedala a zotrela si prvú slzu,ktorá jej tiekla po líci.
,,Dokedy tu budem?"
,,Dnes ideš naspäť. Doktori povedali,že si v poriadku,ale chceli ťa tu nechať cez noc. Pre istotu."
,,Ahá."

,,Dobrý deň. Ako sa má pacient?" vbehol do izby jeden doktor a hneď sa vypytoval otázky. Na všetko sme mu odpovedali. Nakoniec povedal,že sa môžem vrátiť.
——————————
V deckom domove

Prišiel som do svojej izby a hneď som si ľahol do postele. Aj keď mi nebolo najlepšie,chcel som napísať Taemu. Nakoniec mi napísal prvý.

kth_19: Kookie?? Kde si?

jjk97: Ehm tu?

kth_19: Vieš ako som sa bál?

jjk97: Prečo?

kth_19: Neodpovedal si mi včera na správy.

jjk97: Je to možné...

kth_19: Kde si bol?

jjk97: V nemocnici

kth_19: Čože?? To prečo??

jjk97: Bitka....

kth_19: Zase?

jjk97: Tu je to normálne

kth_19: To až tak,že si skončil v nemocníci??!!

jjk97: Dobre priznávam... teraz to prehnal

kth_19: V akom si decáku?

jjk97: Seoul Xxx/xxxx/5672

kth_19: Idem ahoj...

jjk97: Kam?
jjk97: Halooo!!
jjk97: Tak ahoj...