Instagram Life

~66~

Škodoradostne sa usmial a potom to urobil...
Znásilnil ma. Bolo to také strašné, že som ani poriadne nevnímala čo sa deje. Našťastie sa to všetko zbehlo rýchlo. Ja som ležala na posteli a vzlykala zatiaľ čo on odišiel, no stále sa pohyboval niekde v dome. Počula som ho, no bála som sa urobiť akýkoľvek pohyb. Jediné na čo som sa zmohla bolo obliecť sa, lebo som sa cítila niečím pošpinená, keď som bola nahá. Alebo som sa proste len bála, že to urobí znovu. Odrazu mi prišlo hrozne zle a ja so bežala do kúpeľne, kde som do záchoda vyvracať obsah môjho žalúdka. Umyla som sa a následná sa zapozerala na svoj odraz v zrkadle. Vlasy mi stáli na každú svetovú stranu, oči som mala červené a opuchnuté od plaču, pod ľavím okom, na lícach a na pravej kľúčnej kosti som mala obrovské fialové modriny. Nemusela som sa ani vyzliekať na to, aby mi došlo, že aj na zvyšku tela sa budú nachádzať rôzne rany, no najväčšia bude na mojom srdci. Už navždy. Z mojich pochmúrnych myšlienok ma vytrhol zvuk zvončeka. V hlave mi svitlo svetielko nádeje a tak som sa pobrala otvoriť. Zack ma však zastavil a zakázal mi priblížiť sa k dverám. Bol oblečený, naštvaný a strašidelný.
,,Roxy? Si tam?" Z druhej strany dverí som počula Liamov hlas. Presne ten, na ktorý som čakala celý čas. Chcela som vykríknuť, no Zack ma zdrapil a rukou mi zakryl ústa. Našťastie ma nádej, ktorá prišla spolu s Liamom prebrala a tak som vedela čo mám robiť. Zack som pohrýzola do prstu na ruke, ktorou mi zakrýval tvár. Ten zvrieskol a odskočil odo mňa.
,,Liam! Tu som! Pomôž mi!" Kričala som s plných síl dúfajúc, že ma začuje a hlavne, že to nieje len výplod mojej fantázie. Našťastie nebol a ochvíľu Liam vykopol dvere. Zack sa spamätal a potiahol ma za vlasy. Ja som bolestivo vykríkla.
,,Okamžite ju pusti! Ona už nie je tvoja! Nemáš absolútne žiadne právo..."
,,Sklapni! Bolí ma z tvojich rečí hlava! Roxy sa ku mne vrátila a ty by si to mal pochopiť! Už ťa nemiluje!" Zack vyzeral ako nejaký maniak, ktorý sa odmieta pustiť svojej ťažko ulovenej obeti. S Liama sršal hnev a ja som len bezvládne kľačala na zemi, lebo ma Zack ešte stále silno ťahal za vlasy.
,,Okamžite ju púšť ty bastard! Hovorím okamžite!" Liam sa pohol dopredu a ja som stuhla od strachu. Nevedela som čo chce spraviť. Nevedela som ako to všetko skončí. Nevedela som nič a to bolo asi to najhoršie.
,,Stoj! Inak ju zabijem!" Nevedela som kedy, no Zack odrazu v ruke držal nôž. Môj strach sa každou minútou zväčšoval, no už som sa nebála o seba, ale o Liama, ktorý vyzeral, že sa chystá Zacka zabiť.
,,Radšej zabi mňa!" Liam zastal, no nespustil zrak zo Zacka.
,,Nie!" Vykríkla som pomedzi slzy. Pocítila som ako Zack stuhol, no nepustil ma.
,,Chceš k tomu niečo povedať moja?" Ulístne sa zasmial muž, ktorého som kedysi milovala. Muž, ktorý mi urobil najhoršiu vec akú mohol. Zranil ma, znásilnil... Všetko sa začalo do seba spájať a strach, ktorý vo mne vládol vystriedal hnev. Prudko som so sebou mykla a tým som sa vytrhla zo Zackovho zovretia. Postavila som sa na rovné nohy a vybehla k Liamovi, ktorý ma okamžite objal. Táto krásna chvíľa trvala bohužiaľ len chvíľu, lebo tu bol ešte stále naštvaný Zack.
,,Ako vidím budem vás musieť zabiť oboch. Teba som chcel ušetriť kráska, lebo by som si ťa nechal na iné veci, no ako vidím ty už si si vybrala stranu. A vieš čo? Začnem tebou!" V Zackových očiach sa objavil záblesk šialenstva. Musela som zavrieť oči, lebo som sa už na neho nedokázala pozerať.
,,Jej sa nedotkneš!" Zasyčal Liam.
,,A ako mi v tom zabrániš?" Zack sa zahnal a ja som čakala kedy zacítim bolesť, no namiesto toho som pocítila ako ma nikto sotil nabok. Otvorila som oči, do ktorých sa mi okamžite nahrnuli slzy. Liam... Liam spadol na zem a rukou si tlačil na bok, z ktorého mu tiekla krv.
,,Liam! Nie!"
,,Tak a teraz ty! Aspoň sa pozeraj čo si spôsobila! To ty si ho zabila!" Zack kričal ako zmyslov zbavený, no ja som vnímala len Liama, ktorý pomaly začal strácať vedomie. Hnev, ktorý vo mne bublal ako žeravá láva odrazu vybuchlo. Skočila som po Zackovi, ktorý to očividne nečakal a vytrhla mu nôž z ruky. Hneď na to som sa zahnala nevediac kam mierim.