I can change him Yoonmin fanfic SK

17💢

"Jiminie, poď sem "
Otvoril som náruč a okamžite v nej cítil jeho vôňu a slzy.
"Psst, už je dobre"
"Kde? " Spýtal sa Namjoon .
"V izbe, viete čo máte robiť "
Jin prikývol a vzal vrece.
"Jimin" Dvoma prstami som mu zdvihol hlavu hore "neplač, je po všetkom" Utrel som mu slzy.
Vyhodil si ho na ruky a on okolo mňa automaticky omotal nohy. Sadol som si na gauč aj s Jiminov v náručí. Hladkal som ho po chrbte a šepkal mu sladké slovíčka.
Po asi 10 minútach prišli Jin a Namjoon.  "Choď po predu láska, dobehnem ťa " Namjoon len prikývol a odobral sa aj s vrecom von. Porel som nechápavo na Jina. "Vďaka Jin"
"Kedykoľvek Yoongi. Vieš, je mi veľmi, veľmi ľúto, že si to odniesol zrovna Jimin. Dúfam, že sa to už nebude opakovať, ale každopádne dávaj naňho pozor. Viem, že ho miluješ a aj on teba. Nenechávajú ho bez dozoru."
Jin bol vždy ten, ktorý sa o nás všetkých zaujímal a chcel nám vždy len to najlepšie. Jeho rady som si vždy bral k srdcu.
"Keby niečo, vieš, kde nás nájdeš" Ozval sa Namjoon z dverí.
"Ďakujem vám chalani" Usmial som sa na nich.
"Tak ahoj Gi"
"Ahojte "
Pozeral som na Jiminovu spiacu tváričku. Mal nafúknuté líčka a našpúlené pery.
"Milujem ťa miláčik " Pobozkal som ho na čelo. Pomrvil sa, ale spal ďalej.
"Budeš mi chýbať, vieš nikdy som si nemyslel, že dokážem milovať znova" Pevne som ho objal .
Zobral som si ho na ruky. Musel som ho držať pod zadkom, aby mi nespadol.
Položil som ho do postele, prišiel som ku skrini a vybral z nej jedno moje biele tričko. Opatrne som ho posadil a pozrel sa či stále spí.  Spí.
Čo najjemnejšie som mu tričko obliekol. Položil ho naspäť a zakryl. Pobozkal som ho ešte na čelo a pohladkal po vlasoch.  Pomrvil sa,  niečo zamumlal, ale spal ďalej. "Milujem ťa Jiminie "
Odišiel som z izby a pomaly zatváral dvere.
Na Jimina nasadím svojich ľudí. Chcem mať istotu, že sa mu nič nestane.
"Haló šéfe? "
Áno ja viem, že boli asi 2 hodiny ráno, ale moji ľudia museli byť k dispozícii vždy. A nesmeli znieť unavene. Za to som im potom platil týždeň wellness, aby si odpočinuli aj oni.
"Niko?  Ahoj,  zajtra odlietam do Thajska, tak potrebujem aby ste tu postrážili niekoho, na kom mi veľmi záleží. Volá sa Jimin. Park Jimin"
"Spoľahnite sa. Budeme tam"
Vrátil som sa do izby, zavrel kufor a ľahol si naspäť k Jiminovi. Pritiahol sa ku mne.
Zaspal som.