I can change him Yoonmin fanfic SK

13💢

Jiminov pohľad

Yoongiho jemná vôňa mi udrela do nosa. Bola to zmes lesného ovocia s nádychom mužnosti. S takou kombináciou som sa ešte nestretol. Myslím, že mám nový fetiš.
Mám mu povedať, že do Thajska idem tiež? Alebo si to mám nechať pre seba a špehovat ho?
Nie, nie, nie Jimin to v žiadnom prípade. Pôjdeš do Thajska, užiješ si to tam, kúpiš niečo Yoongimu, vrátiš sa o deň skôr, ako on a povieš, že ti veľmi chýbal.
Ach, vďaka podvedomie.

"Je ti ešte zima? " Spýtal sa ma Yoongi a chytil ma za ruku.
Pod jeho teplým dotykom som sa mykol.
"N-nie nie je " Usmial som sa naňho a zato som si vyslúžil jeho úsmev.
"Dobre to som rád" Sklonil sa ku mne a dal mi pusu na líce." si zlatý, keď koktáš " Znova ma pobozkal. Jeho teplé pery vo mne vyvolávali neopísateľný pocit. Nemohol som sa nabažiť jeho pier. Patrili k sebe. Moje a jeho. Zapadali do seba, ako puzzle. Akoby boli pre seba stvorené.
Išli sme po nočnej, ulici ruka v ruke. Ako...pár. Bol som chvíľu zmätený, ale zabudol som na to, keď Yoongi svoj stisk zosilnel.
"Deje sa niečo? " Pozrel som naňho. Jeho zrak bol upriamený na skupinku pred nami.
"Heej fešiboy, pekný zajačik !" Zakričal jeden z nich.
Chytil som Yoongiho okolo celej ruky a skryl sa zaňho.
"Neboj, nedovolím aby ti ublížili"
Ubezpečil ma.
"Kto to je? " Bál som sa.
"Jiminie" Otočil sa ku mne a vzal mi tvár do dlaní " Choď ku mne domov, zamkni sa a počkaj na mňa.  Urob si čaj, alebo tak, ale nechoď von pokiaľ sa nevrátim jasné? "
Čo sa to sakra deje?  A kto sú tí ľudia?  Nevedel som čo si mám myslieť, als nemamietal som.
"Neviem kde bývaš oppa"
"Na (vymyslite si nejakú adresu) je to asi 15 min cesty"
Prikývol som. Yoongi ma ešte pobozkal a rozbehol som sa po ceste.
Bežal som, ale stále ma nepúšťali myšlienky. Kto sú tí ľudia?  Čo chcú?  Neublížia mu?  Určite nie, veď Yoongi si poradí.
Po asi 10 min behu som uvidel dom, ktorý mi Yoongi opisoval.
Kľúče našťastie pasovali.
Vošiel som dnu, uložil som si topánky a okamžite som zamkol, tak ako mi Yoongi nakázal. Šiel som do kuchyne a hľadal čaj.
"Sakra, ten chlapec tu vážne nič nemá " Zatvoril som naspäť skrinku a zmieril sa s tým, že si čaj neuvarím. Sadol som si pred telku do obývačky a čakal.
Dúfam som hlavne, že bude Yoongi v pohode.
Nedalo mi to a musel som sa porozhliadnuť.
Mal krásne zariadenú kúpeľňu, vyzerá to, že o peniaze teda núdzu nemá.
Boli tu ešte jedny dvere.
"Oh, to je asi jeho izba" Bola tam veľká manželská posteľ, neuprataná. "Ach Yoongi, Yoongi" Upratal som mu posteľ a pokračoval v skúmaní.
Na nástenke, ktorú mal viseli fotky.
To budú zrejme jeho kamaráti. Pousmial som sa.
"Čo to? "
Zobral som do ruky fotku a špendlík vrátil naspäť.
Bola to naša fotka. Síce už staršia, ale mal tu našu fotku!

Bolo pri nej malé srdiečko.
"Aww Yoongie" Priložil som si fotku na srdce a povzdychol si. Znova som sa na ňu pozrel "vtedy si sa ešte usmieval" Pousmial som sa nad ňou. Zobral si ju do obývačky a stále na ňu pozeral.

Tak máme tu ďalšiu časť ^^ prepáčte za gramatické chyby (aj z predošlých častí)
❤❤❤❤