I can change him Yoonmin fanfic SK

18💢

Jiminov pohľad

Zobudil som sa na zimu. Chcel som sa pritúliť ku Yoongimu,  no nenahmatal som jeho telo. Otvoril som oči. Nebol tam. "Ach, Yoongi"
*ding dong *
Zvonček. Nie prosím nie. Už nie.
"Haló,  Pán Park Jimin? Poslal nás Pán Min Yoongi. Budeme vás strážiť, kým je on v Thajsku. Ak niečo budete potrebovať stačí povedať"
No to iste. Určite vám budem ver...
Vtedy som si všimol malý lístoček na stolíku.
"Jiminie, prídu ľudia, ktorí ťa budú strážiť zatiaľ čo ja budem preč. Ak budeš čokoľvek potrebovať, povedz im to. Neboj nič sa ti nestane.
Milujem ťa Chimie XX
Tvoj Gi"
Aha, no teraz to všetko dáva zmysel, ale chcel som ísť tiež do Thajska.
Zrazu mi zazvonil telefón.
"Ahoj Jimin, ideš dnes ?" Bola to moja kamarátka Kiyu.
"Ahoj Kiyu, nie prepáč. Vyskytli sa nejaké okolnosti, tak zostávam doma, ale ty si to uži a buď taká zlatá a odhlás mi letenku "
"Samozrejme tak ahoj"
Zložil som.
Oh, vyzerá to, že si tu Yoongie nechal mikinu. Obliekol som si ju a zhlboka sa nadýchol Yoongiho vône.
Šiel som ešte do kúpeľne a vykonal rannú hygienu.
Schádzal som po schodoch, keď som zbadal muža v čiernom obleku ako stojí pri dverách.
"Dobré ráno pane" Prečo mi sakra vyká?
"Ehm, Jimin. Volajte ma Jimin" Usmial som sa. Prikývol a ja som si odišiel urobiť raňajky.
"Dáte si kávu, alebo čaj?" Spýtal som sa zatiaľ čo som do hrnčeku dával sáčok čaju.
"Nie, ďakujem pan...Jimin" Posnažil sa o úsmev.
Sadol som si aj so svojou omeletou a čajom ku stolu.
"Čo chcete dnes robiť?"
Dobrá otázka Pán v čiernom obleku.
"Neviem, ale tykaj mi prosím,  nemám 40 " Zasmial som sa a do úst si vložil sústo.
"Dobre, dobre takže?"
"Pôjdem cvičiť a potom som chcel ísť kúpim niečo Yoongimu"
Musí tu mať predsa nejaký darček, keď sa vráti nie?
"Máme nariadené aby niekto z nás išiel s tebou " S tým som počítal.
"Môžeš to byť ty?"
"Samozrejme "
Bolo mi divné, že som nevedel ani ako sa volá .
"Prepočul som meno"
" Niko, Niko Yakuz "
Prikývol som a odniesol si tanier aj hrnček umyť.
Čo budem robiť dovtedy ? Možno si môžme a Nikom pozrieť nejaký film.
"Nepozrieme si nejaký film?"
"Pokiaľ na tom trváš "
Sadol si do kresla v obývačke, no stále hypnotizoval dvere.
"Niko, ako doma"
Trhlo ho a on svoj pohľad obrátil na obrazovku filmu.
-----time skip----
"No pôjdem už cvičiť " Postavil som sa a poskladal deku, v ktorej som bol zabalený.
"Dobre počkám "
Prikývol som.
"No len, nemám tu žiadne veci. Mám ich doma"
"Tak pôjdeme ku tebe a veci zoberieme" Úplne som zabudol, že nie som doma.
"Dobre, tak poďme "

Ľudia!!!!  Vy ste neskutoční!!  Cez 100 prečítaní!!  Ďakujem moc ❤❤❤