THE ENDS....

...lietať.

Lietať.

Prečo to ľudia nedokážu?

Prečo to dokážu iba vtáky?

Ja chcem lietať.

Chcem byť ako vták.

Chcem rozprestrieť krídla a letieť až tam...za tebou...

Chcem ísť za tebou, lebo si ma opustila.

A prečo si ma vlastne opustila?

Aha...už viem.

Šla si za ním.

Za svojim bratom.

Za svojim jediným bratom.

Za svojim mŕtvym bratom.

Chýbaš mi, vieš to?

Vieš ako si ma ranila?

Vieš ako si mi ublížila?

Nie.

Nevieš.

Ty si vždy mala oči len preňho.

Pre toho fešáka, ktorý sa o teba staral. Pre toho fešáka, ktorý ti pomáhal. Pre toho fešáka, ktorý ťa ľúbil. Pre toho fešáka, ktorý sa kvôli tebe trápil. Pre toho fešáka, ktorý kvôli tebe zomrel.

Aj ty si ho ľúbila. A on to vedel. On ťa ľúbil. A ty si to vedela.

Ale nevedela si, že aj ja ťa ľúbim. Že sa o teba zaujímam. Že ťa potrebujem.

A vieš, čo ma ešte ranilo?

Nie len to, že si ma opustila, ranilo ma, že si ma nevzala so sebou.

Nechala si ma tu. Samú. Opustenú.

Nemám súrodencov, nemám mamu, nemám otca. Mám len nejakú prechlastanú prázdnu ľudskú schránku, ktorá sa nazýva môj otec.

Často kvôli nemu plačem. Teda, plakala som. Teraz plačem najmä kvôli tebe.

Vieš, že aj ja som sa rezala? Aj ja som si prirábala čiarky. Čiarky. Presne tak to volal on. Rozkošné. Príliš rozkošné na takú odpornú vec.

Vieš aký rozdiel bol medzi nami dvomi? Ten, že ja som nemala odvahu ukončiť svoj život pomocou žiletky.

Ty si to dokázala. Oslobodila si sa. A on tiež. Lebo chcel byť s tebou. Aj ja chcem byť s tebou. Chýbaš mi.

Chýba mi tvoj smiech. Chýba mi tvoj úsmev. Chýbajú mi tvoje jemné havranie vlasy. Chýba mi tvoj hlas. Tvoje žiarivé oči. Oči, ktoré už pohasli.

Vieš ty vlastne, čo si svojou smrťou zavinila?

Zabila si ho.

On zabil ju.

A ona zabila jeho.

Krásny reťaz. Nádherný. Smrteľný.

Keď som zistila, že si zomrela, jačala som. Jačala som ako blázon a všetci sa na mňa pozerali. Nikto nepovedal ani slovo. Nikto mi nepomohol. Len na mňa pozerali a mlčali. A to ma bolelo. Ale nie tak, ako tvoja smrť.

V ten deň som sa rozhodla, ukončiť svoj život. Tak ako ty. Jedna čiarka. Posledná. Ale ja som to nezvládla. Nedokázala som to.

Na tvojom pohrebe som sa do teba zamilovala ešte viac. Zamilovala som sa do mŕtvoly. Som blázon.

Ešte viac ma bolelo, keď som pri tvojom hrobe zbadala jeho. Stál tam ešte dlho po tom, ako všetci odišli. Stál tam a plakal. Nemohla som tam zostať. Nemohla som byť pri ňom. Nie, keď som vedela, že ťa ľúbi. A že ty ľúbiš jeho.