THE ENDS....

...mohol...

Mohol som ťa zastaviť.

Mohol som odrezať lano.

Mohol som ťa pridržať.

Mohol som ti pomôcť.

Mohol som niečo urobiť.

Čokoľvek...

Ale neurobil som nič...

Viem, že si ho ľúbila, ale on to nevedel. Tak ako ty.

Ja som ťa ľúbil, a ty si si ma nevšímala. Oči si mala iba preňho. Pre toho krásavca, ktorý o teba ani nezakopol. Hej, presne preňho.

Keby si trošku vnímala aj mňa, tak by si vedela, že som ti chcel pomôcť.

Že som si všimol tvoje modriny, tvoje jazvy. Že som si všimol ako si si sťahovala rukávy, pri zmienke o sebapoškodzovaní a samovraždách. Že som si všimol slzy v tvojich očiach, keď si prechádzala okolo jeho prázdnej skrinky oblepenej hlúpimi pozdravmi od spolužiakov. Od spolužiakov, ktorý ho nevnímali a zrazu sa kamarátia. Teraz, keď už tu nie je. A jej skrinka...Oblepená fotkami a odkazmi. Akoby si ich ešte mohla prečítať. Najprv ju ohovárali, potom sa jej vysmievali a teraz, keď tu nie je tak ich zaujíma.

TO ICH NEMÔŽU NECHAŤ NA POKOJI?! VEĎ UŽ IM JE DOBRE!

Teraz, už im je dobre. Aj tebe. Ja...najprv, som si myslel, že som sa zbláznil do nej. A hej, bolo to tak. Potom som mal chvíľu pocit, že sa mi páči on. Hej. Páčil sa mi chalan. Aspoň na chvíľu. Potom som však zbadal teba, vždy v závese za ním. Držala si si niekoľkometrový odstup aby nevidel, že ho tak trochu sleduješ. A ja som začal sledovať teba.

Bol som nenápadný asi ako slon na čerešni, ale ty si si ma aj tak nevšimla. Videla si iba jeho.

Trhalo mi to srdce. Bolelo to. Veľmi.

Potom neskôr, keď sa mi nepodarilo upútať na seba tvoju pozornosť, som ho začal nenávidieť. Nenávidel som ho, lebo ty si ho milovala. A on miloval ju. A ja som miloval teba.

Zomrel jej brat. Bol som v šoku. Poznal som ho, ešte keď bol zdravý. Hrávali sme spolu vo futbalovom tíme. Na jeho pohrebe som nebol, nedokázal som to. Ale počul som, že to bol krásny pohreb.

Jasné. Pohreb bol krásny. Akoby smrť bola krásna. A v tvojom prípade predsa len bola.

Keď zomrela ona, zasiahlo ma to, ale nie veľmi. Vlastne som ju ani nepoznal, len som do nej bol chvíľu zbláznený. Ako sa to...detská láska? Hej presne. Tak také to bolo. Ani na jej pohreb som nešiel. Pripomenulo by mi to jej brata. A to by som nezvládol.

Keď to tu takto hovorím, mám pocit, že som chvíľu ľúbil aj jej brata. Viem. Som divný. Ale, jednoducho som si nedokázal pomôcť. Všetci ste ma akosi očarili, no najviac ty.

Týždeň po jej smrti zomrel on. Podrezal si žily na cintoríne medzi ich hrobmi. Medzi hrobmi dvoch ľudí, ktorí preňho znamenali všetko. Našla si ho ty. Počul som tvoj krik. Bol som v lese. Chodieval som tam relaxovať. Môj relax znamenal fľaša vodky. Doma som piť nemohol. Rodičia ma strážili ako poklad. Vlastne takto strážili všetky svoje deti. A keďže ja som bol najmladší, strážili ma najviac. Moji dvaja bratia šli na vysokú, ale občas zaskočili aj na týždeň. Vtedy mi s nimi bolo fajn, ale keď odišli, opäť som cítil prázdnotu. Cítil som tmavé miesto v mojom srdci, ktoré si mohla zaplniť ty...keby si si ma všimla.

A tak som chodil do lesa. Najprv som chodieval pod vŕbu, ale ukázalo sa, že je to útočisko mnohých ľudí. Napríklad tam chodievala ona, on a aj ty. Bál som sa, že to niekto povie mojim rodičom a tak som chodieval do lesa. Doma som povedal, že si idem vyčistiť hlavu a zmizol som. Ale najprv mi rodičia dali hodinovú prednášku.