Lekcia č. 4
Pred mnohými rokmi som pracoval ako dobrovoľník v nemocnici. Spoznal som tam dievčatko, ktoré sa volalo Liz. Trpela zriedkavou a vážnou chorobou. Jej jedinou možnosťou na záchranu bola transfúzia krvi od jej 5 ročného bračeka, ktorý túto chorobu prekonal a jeho telo si dokázalo vytvoriť potrebné protilátky, aby chorobu porazil.
Doktor vysvetlil situáciu jej malému bratovi a spýtal sa ho, či by bol ochotný svojej sestričke darovať krv. Videl som, že na okamih zaváhal, no vzápätí povedal: „Áno, ak to pomôže zachrániť život mojej sestry."
Počas transfúzie ležal na posteli vedľa svojej sestry a usmieval sa. Všetci sme videli, ako sa vracia farba do jej líc. Chlapček sa pozrel na doktora a spýtal sa ho tichým hlasom: „Začnem umierať hneď teraz?"
Chlapček si zle vysvetlil slová lekára a myslel si, že musí darovať všetku svoju krv, aby zachránil život svojej sestričke.
Aká obrovská a nezištná láska bola v srdci tohto chlapčeka, keď súhlasil, že niečo také podstúpi? Je rozdiel obdarúvať ľudí niečím, čo nepotrebujeme alebo tým, na čom nám nezáleží a niečím, čo pre nás znamená veľmi veľa.
