Pobozkaj ma✅

Časť 33.

Stála som tam ako obarená a čakala, čo z neho vypadne. Priala som si, nech sa mýlim.

A zabudla som akosi dýchať.

„Kate, nedýchaš," povedal vyľakane Max a stisol ma za ruku.

Kyslík po nadýchnutí opäť prúdil v mojom tele.

„Nie, nie je to to," naznačil Max v úvodzovkách a ja som nahlas vydýcha.

„Cccc," ozval sa iba so smiechom.

Po predýchaní som bola opäť schopná rozprávať.

„Takže, moja otázka je," urobil pauzu a zadíval sa mi do očí.

„Išla by si so mnou na školský ples, ktorý je v sobotu?"

Bodka. Tak toto bolo posledné, čo som čakala. Asi preto, lebo o žiadnom plese neviem.

„Jasné," vyhŕkla som ako kôpka šťastia  a Maxovi sa uvoľnilo napätie okolo očí.

Objal ma a ja som mu doslovne skočila do náruče.

„Ani som neveril, že budeš súhlasiť," odpovedal blažene.

Ja som len neveriacky pokrútila hlavou. Oprela som si ju o jeho plece a spoločne sme sledovali celý Londýn, ktorý sa nám rozprestieral ako na dlani.

Že by sa na mňa konečne usmialo šťastie?

Vystúpili sme a išli sme  sa ešte prejsť po námestí. Ja som bola celkom hladná, lebo ovocné raňajky boli pre mňa asi málo.

„SI hladná?"  uškrnul sa max, keď mi muzikanti vyhrávali v bruchu.

„Mhmmm," zatiahla som s nevinným úsmevom.

„Tak poď," chytil ma pevnejšie za ruku a viedol na opačnú stranu.

Rozmýšľala som, kam máme namierené, ale nepodarilo sa mi uhádnuť. Vošli sme do malinkej reštaurácie na rohu. Už pri vstupe ma ovalila úžasná vôňa grilovaného mäsa. Natešene som sa posadila ku stolu a čakala na obsluhu.

„Dobrý deň, páči sa," prišla mladá čašníčka a podala nám jedálne lístky.

Vybrali sme si grilované mäso so zeleninovou oblohou, lebo sa tomu nedalo odolať. Na pitie sme si dali kolu, aj keď je to maximálne nezdravé.

Čašníčka sa vzdialila a my sme sa začali rozprávať o plese.

„Plánoval si to dlho?" vyzvedala som a hrala sa so slamkou.

„Ak mám pravdu povedať, áno. Nevedel som, kde sa ťa to mám opýtať, aby to bolo romantické," priznal sa Max.

Ja som sa iba usmiala a dodala : „Vymyslel si to každopádne skvele, krajšie miesto si ani neviem predstaviť."

Max vyzeral veľmi šťastný, ako už dávno nie. Potom ma napadlo, či o plese vie Jess. Musím sa s ňou doma porozprávať.

Aké by som chcela šaty? A topánky? Ide tam aj Khloe?

„Kate?" opýtal sa ma zmätene Max, keď som si v duchu kládla otázky.

„Prepáč," zaúpela som a snažila som sa venovať už len Maxovi.

Po chvíli nám doniesli jedlo, ktoré bolo lahodné. Nechápem, prečo to tu nepoznám.

Vychutnávala som si každé sústo a sľubovala si, že sa sem ešte vrátim. Keď sme boli sýti, išli sme zaplatiť.

Max ma skoro zabil pohľadom, keď som sa začala hrabať v kabelke, aby som našla peňaženku. V obrannom geste som ruky zdvihla nahor a on bol spokojný. Vytiahol svoju peňaženku a mne zrak padol na fotku, ktorú v nej mal. Stislo mi srdce a mala som chuť sa tam na neho hodiť. Boli sme v tej kabínke, keď sme náhodou išli okolo. Obaja sme boli usmievaví a celkovo to odpovedalo aj súčasnej situácií. Max zbadal, že hľadím na tú fotku a tiež mi venoval úsmev. Asi to pre neho znamenalo rovnako veľa ako pre mňa.