Depersonalizácia

Čo ostalo nepovedané

Podľa náboženstva ktoré vyznávajú Indovia, má človek na začiatku svojho života stanovenú jeho dĺžku. Je definovaná nie časom, ale počtom nádychov. Veria že pokiaľ sa človek naučí správne dýchať (zhlboka a pomaly), tak bude zdravý, šťastný a dlho medzi živými. Takto bude žiť život stále. Smrť ani zďaleka neberú ako koniec. Boli ste niekedy v Indii? Na ulici alebo v rieke nájdete mŕtvoly úplne bežne. Nestarajú sa o ne. Vedia že ich duše sú na lepšom mieste a schránka ktorá dušu niesla, je už bezcenná. Poslúži aspoň ako potrava pre hladnú zver. 

Pri pohrebe nesú fialové farby a sú radi, že ich blízky odišiel na lepšie miesto, aj keď im tu bude chýbať. Musel sa niekde vziať aj niekam ísť nemám pravdu? Tak mám či nemám? 

Ako ľudia sme si v modernej dobe vytvorili takzvaný "zákon zachovania energie." To znamená že energia sa nedá vytvárať, iba transformovať do lepšie použitelnej formy. Znamená to, že keď do veternej turbíny zafúka vzduch (ktorý je energiou), tak sa nestratí. Premení sa na elektrinu. Táto elektrina sa dostane do rodinného domu a ráno si môže ktokoľvek vďaka tomuto javu ohriať jedlo v mikrovlnke. Takto sa energia premení na teplo ktoré sa stratí vo vzduchu po vybratí z mikrovlnky, a zasa ostane čakať na svoje využitie. Bolo to takto naozaj vždy? 

Mnohí z nás majú taký zvláštny sklon neveriť na zázraky. Pred 14 miliardami rokov pravdepodobne mikrovlnky neexistovali. Jediné čo vtedy existovalo bolo pár atómov vodíka a hélia ktoré len tak voľne kmitali v priestore. Všetko čo dnes poznáme. Každá jedna vec, bola kedysi len hélium a vodík. Obláčik. Keby sme dnes tento 14 miliárd rokov starý jav pozorovali, videli by sme len obláčik. Kus hmly. Paru nad varnou kanvicou. Paru z ktorej sa stala mikrovlnka. O tomto ste už určite počuli hovoriť veľa ľudí...

Existuje však jedna zaujímavejšia otázka ktorú rád kladiem silne veriacim ľuďom a vysokoškolsky vzdelaným fyzikom. 

-Čo bolo predtým ako boh stvoril za sedem dní vesmír? Opýtal som sa nedávno jedného farára po skončení bohoslužby a odpovedal.

-Boh tu bol večne. Tak ako mravec nedokáže pochopiť prečo majú ľudia emócie, prečo cítia lásku, čo sú peniaze, k čomu slúži nábytok v dome, tak ani my nemáme tak veľký mozog aby sme tieto odpovede dostali a pochopili. Mravca to vlastne ani nezaujíma. Nepotrebuje to vedieť a ani keby chcel, nemá kapacitu aby to niekedy v živote pochopil. Ľudský mozog má kapacitu väčšiu. Dokáže pochopiť veci čo mravec nedokáže. V tejto forme však nebude nikdy schopný pochopiť odpoveď na tvoju otázku. 

S touto odpoveďou som odišiel a rozmýšľal nad ňou. Veľmi som chcel priamu odpoveď. Prišlo mi to ako ďaľšia teória, s ktorou som nebol spokojný. Podobná tej čo hovorí o paralelných vesmíroch a podobná tej čo hovorí že priestor a čas sú priamka,  nie úsečka. Niekde začiatok byť musí. Niekto dal nekonečnu meno nekonečno. Myslím že začiatok bol. Skutočne sa stal. Myslím že aj číslo pí má rovnako ako začiatok, aj koniec. Sme len príliš primitívny na to, aby sme na niektoré veci prišli. 

Pokiaľ boh existuje, a bol to práve on kto stvoril nepochopiteľný koncept nekonečna, musel niekto stvoriť boha. Bolo to hélium a vodík? Aj to sa niekde muselo vziať. Moja odpoveď ako človeka čo verí v zázraky je prostá. Bola to nezbytnosť. Na počiatku bolo nič. Nič bolo všade všetko a vždy. Nesnážím sa znieť hlboko, ono to tak bolo. Nič bolo všade všetko a vždy a zároveň nikde, nič a nikdy. Nebol žiaden iný vesmír. Len nič. V určitom bode histórie to takto jednoducho bolo. Z nezbytnosti vzišiel atóm vodíka. Krajšiu odpoveď nemám. Rozdvojoval sa. Vytváral väčšie skupenstvá. Za milióny rokov sa gravitáciou pritiahol k sebe a vytvoril prvé hviezdy. Takto to išlo ďalej a ďalej, až sme vznikli my. Z anorganických látok organické. Keby sme si predstavili históriu našej zeme ako hodiny, zistili by sme že z 24 hodín sme existovali zatiaľ iba 1 minútu. Sú vaše problémy stále tak dôležité?