Nič nebolo plánované

III.

•••

Vždy existujú dve možnosti v živote: akceptovať podmienky v akých žijeme, alebo prevziať zodpovednosť za ich zmenu...

•••

Rozhodla som sa rozdiskutovať túto tému s Klárou.
Nervózne som pochodovala po byte a čakala, kým zdvihne ten hlúpy telefón. Už od malička bol problém dovolať sa jej. A ostalo jej to do dospelosti, čiže doteraz.
Po asi desiatom pípnutí som konečne počula jej rozospatý, zachrípnutý hlas. V tej chvíli mi bolo jasné, že som ju zobudila a mrzelo ma to.
,,Prosím?"
,,Ahoj Klára. Tu je Alessia."
,,Oh, ahoj srdiečko. Stalo sa niečo?" Keď išlo o Kláru, vždy sa ku mne správala ako k malinkej sestre. Aj keď som bola od nej len o 2 roky mladšia.
,,Len som sa ťa chcela niečo spýtať..." vzdychla som si.
,,Áno?" Cez telefón som počula hlasné zívnutie.
,,Ako by si reagovala na to, že by som Johnovi zaplatila liečenie?" Zahryzla som si do spodnej pery.
Na druhom konci ostalo ticho. Hrobové ticho.
,,Haló, si tam?!" Začala som sa obávať.
,,Áno, len to potrebujem predýchať..." uľavilo sa mi, ale nie celkom úplne. Stále znel veľmi rozhodene.
,,Ja viem, že je to grobiánske, ale..."
,,Nie, nie! Mne to nevadí, ja to úplne chápem a som za to rada!" Skočila mi do reči.
,,Tak potom?" bola som zvedavá, prečo bola ticho. Nechápala som ju.
,,Len som zaskočená, že ho tam uvažuješ dať. Ty, taká dobrosrdečná bytosť, ktorá myslela, že sa to takým drastickým spôsobom nebude musieť riešiť!" Zasmiala sa.
,,Klára, ale ja nemám na výber. Buď ho tam dám, alebo prídem o posun v práci. Musím ísť na služobnú cestu a nechcem ho nechať samého. Bojím sa o neho. Tebe ho na krky vešať nebudem, máš predsa dve malé deti a starí rodičia nevedia, že je ,,závislý alkoholik" ," Dostala som zo seba všetko, čo som potrebovala. Dokonca mi spadol aj obrovský kameň zo srdca.
,,Oh, Alessia, to som rada, že sa môžeš dostať vyššie. Samozrejme, že chápem, že chceš pre Johna len to najlepšie. A liečenie bude vhodné riešenie pre všetkých. Bude lepšie aj jemu, aj tebe." spomenula som si na dnešné slová Vivien. Kútiky sa mi zdvihli do úsmevu. Toto som už dnes počula.
,,Ďakujem ti, že ma chápeš..." s úsmevom som povedala do telefónu.
Úsmev mi ale po chvíli povädol. ,,Mám ešte na teba jednu prosbičku..."
,,Akú?" Zasmiala sa. Po spánku už nebolo ani chýru, ani slychu.
,,No že tam napíšem teba ako toho ,,hlavného" zástupcu. Vieš predsa, že ja nebudem môcť dobehnúť, keby nastali nejaké komplikácie, keďže moja pracovná pozícia mení územnú pôsobnosť. Idem cez pól Ameriky, aby som sa tam dostala..." nervózne som si hrýzla peru.
,,Ale samozrejme, srdiečko..." jej hrkálkový smiech sa rozliehal po tichej miestnosti.
,,Ďakujem, ani nevieš, aká som šťastná!" najradšej by som ju obliala, keby som mohla.
,,Ja viem, srdiečko!"

•••

,,Beriem to!" vbehla som na druhý deň ráno do kancelárie šéfke Cooperovej.
Najskôr sa tvárila zhrozene, ale potom jej to asi došlo.
,,Výborne!" zatlieskala a išla mi podávať ruku. Tvárila sa nadšene, ako malé dieťa. ,,Asi by ste chceli počuť ďalšie inštrukcie, že?"
,,Rada," prikývla som.
Ruku nesmerovala na kreslo umiestnené oproti nej. Spokojne som sa posadila a čakala som, kým začne.
Rozprávala asi pol hodinu, ešte že som mala svoj slávny zápisník pre každú príležitosť, aby som si to najdôležitejšie zapísala.

Takže teraz zhrniem, čo všetko viem:
1. Pán, u ktorého budem pracovať sa volá Oliver Collins.
2. Budem platená týždenne 800€.
3. Vyrážam zajtra večer o desiatej. (Príde pre mňa čierna limuzína a následne budem letieť liedadlom.)
4. Zatiaľ bude pracovná zmluva dohodnutá na pol roka. Predĺženie pracovného pomeru bude závisieť od pána Collinsa.
5. Nemám zabudnúť na článok.
6. Mám povolenú jednu návštevu za týždeň a jeden deň voľna.
7. Moja denná pracovná doba: 8:00-18:00 vrátane písania článkov. 
8. Bývať budem u neho v dome (vile), aby som nemusela platiť zbytočne nájom.
9. Budem nosiť uniformu, ktorú dostanem tiež na mieste.
10. Musím splniť každú požiadavku pána Collinsa.
11. Ostatné doplňujúce informácie sa dozviem na mieste.

Pravdupovediac sa toho bojím, ale Vivien sa vyjadrila, že každá nová vec v mojom živote je na niečo dobrá. Vraj chyby nás robia chytrejšími.
A preto môžem spokojne povedať:

Dosť môjho nudného života! Začínam žiť nanovo, s novými pravidlami...

Dúfam, že toho nebudem moc ľutovať.

...................

Ahojky!

Ďalšia kapitola je na svete, tak dúfam, že sa aspoň trochu páčila.
Každý vote, komentík a prečítanie veľmi poteší.
Ďakujem, že tento príbeh čítate.

Vidíme sa čoskoro pri ďalšej kapitole.

Retime_Juliq45😘