Nič nebolo plánované

V.

•••

„Len preto, že tvoja minulosť nebola presne podľa tvojich predstáv, neznamená to, že tvoja budúcnosť nemôže byť lepšia, ako by si si dokázal predstaviť."

•••

Lietadlo o niečo viac ako dve hodiny prilietalo na pristávaciu dráhu. Neobľubujem moc cestovanie lietadlom práve kvôli turbulenciám a iným osobným dôvodom. Najradšej cestujem čo najbližšie pri zemi. Rovnako ako najradšej žijem nohami pevne na zemi. V živote sa mi to oplatilo viac než jedenkrát.

Vždy som vedela, že od života nemôžem čakať dúhové jednorožce ani ružové kvietky. Keď som bola malá, rodičia ma neustále prirovnávali k realistovi, vraj som moc vyspelá na svoj vek, čomu som ako malé dieťa vonkoncom nerozumela.

V izbe som nemávala takmer nikdy neporiadok. Neustále v ňom vládla istota a systém. Ten som mala rada už od čias školských lavíc.

Veľa rovesníkov sa mi za to posmievalo, no mne sa nechcelo byť ako oni. Už vtedy som vedela, že jedine systém a mať všetko pod kontrolou zabráni náhodným kolapsom.

Samozrejme s poriadkumilosťou neskôr prichádzala neustála zodpovednosť. Na hodiny som sa vždy riadne pripravovala. Dokonca ma neprekvapila ani náhodná neoznámená písomka od učiteľov.

Všetci okolo mňa ma považovali za divnú a preto som aj nemala veľa kamarátov, no mojich rodičov to fascinovalo. Vraj som výnimočná a v živote to s takýmto prístupom dotiahnem ešte ďaleko. Vždy, keď som im pozrela do očí, videla som šťastie a hrdosť.

Ich smrť som vonkoncom nečakala, vzhľadom na ich zodpovedný život. Ten som pravdepodobne zdedila po nich. Vlastne, nikto to nečakal. Hlavne príčinu ich smrti. Vôbec by ani vo sne nikoho nenapadlo, že práve v lietadle, ktorým leteli zo služobnej cesty domov, môže cestovať psychopat, ktorý svojím konaním sa pričinil k hrôzostrašným následkom. Mala som 14 a pamätám si len babku, u ktorej sme dočasne boli počas ich neprítomnosti, ktorá zdvihla telefón, ten však po minúte hovoru spadol z ruky a následne začala vzlykať tak, že nikto nechápal, čo sa deje.

Mali sme čo robiť, aby sa nepoložila na mieste. Nikto nám nič nechcel povedať, no neboli sme hlúpi. Večer pri televízií bežali správy a v nich sme sa dozvedeli o brutálnom čine. Aj keď som o ničom nevedela, už v noci v posteli som mala veľmi nepríjemný pocit.

Starí rodičia nám smutnú správu oznámili až na ďalší deň. Ak by ste sa ma spýtali na najtemnejšie obdobie počas celého života, určite by som vám bez váhania oznámila, že je to presne to obdobie, ktoré začalo oznámením o smrti našich rodičov.

Niekoľko rokov som sa kvôli otrasnej spomienke bála cestovať lietadlom, no neskôr, už v dospelosti, som sa zrovnala. Predsa, hocaký psychopat sa môže zjaviť hocikde, dokonca aj v električke v rámci mestskej hromadnej dopravy. Lietadlo predsa za to nemôže.

Odvtedy však necestujem lietadlom v druhej triede, keď už mám nevyhnutne letieť, priplatím si radšej za prvú triedu.

V tomto prípade šlo o súkromné lietadlo, takže sa vo mne zvieral len rešpekt a neustála ostražitosť.

Kolesá sa prestali točiť a turbulencie ustáli.

Zvládla som to.

Na pristávacej dráhe opäť čakala čierna limuzína a personál ma k nej priamo zaviedol. Cítila som sa ako nejaká hviezda, ktorá potrebuje službu all inclusive a v momente mi to prišlo absurdné.

Ten človek, ktorý toto všetko navrhol, musí mať peňazí ako káčer McDuck z Káčerova. Predstavila som si tú obrovskú banku a dotyčného postaršieho muža, ako pláva v zlatých minciach a nahlas sa rozosmiala. Moja predstavivosť je niekedy preklatie. Možno však preto som taká dobrá v písaní.