5.Kapitola

646 41 3
                                    

Stála na konci chodby oproti mne. Hľadela mi do očí a ja do tých jej. Do jej opuchnutých, červených očí, pod ktorými boli veľké kruhy, ktoré sa ani nepokúšala zakryť. Už niekoľko týždňov chodí po škole ako telo bez duše. Je to ešte horšie ako pred tým. Urobila krok ku mne. A potom ďalší a ďalší a náš očný kontakt sa neprerušoval. No v jednu chvíľu áno. Prerušil sa. No nie ňou, ale mnou. Otočil som sa a odišiel. Odišiel od dievčaťa, ktoré ma zlomilo.

BezcitnýWhere stories live. Discover now