10.Kapitola

617 41 2
                                    

,,Prečo toto všetko robíš? Je to len kvôli nej? Pretože nemôžeš sa kvôli nej trápiť večne." Pozrel som sa na neho.

,,Ale Harry. Ja sa netrápim." Uchechtol sa.

,,To vidím. Teda nevidím, lebo to v sebe dusíš. Ale viem, že ťa to žerie a bolí ťa to."

,,Nebolí."

,,Ale áno bolí!" Zvýšil na mňa hlas. Pokrútil som hlavou.

,,Mýliš sa. Ja už nič necítim. Nemôžem."

,,Prečo by si nemohol?" Zvraštil obočie.

,,Pretože som mŕtvy. A mŕtvi necítia." Zasmial sa.

,,No jasné. A ja som Santa Claus. Čo si spadol na hlavu? Už ti načisto preplo? Ako môžeš byť mŕtvy, keď sa teraz so mnou rozprávaš?" Zapozeral som sa mu do očí. Po chvíli som povedal tú vetu, ktorú kedysi povedala ona mne. Tú vetu, o ktorej som si myslel, že je totálna haluz, no zrazu je tak pravdivá.

,,Ja nie som mŕtvy zvonku, ale zvnútra."

BezcitnýWhere stories live. Discover now